Cardiology Letters, 2020 (roč. 29), číslo 3

Komentár k odporúčaniam ESC/EAS z roku 2019 pre manažment dyslipidémií

Pella D

Cardiology Letters 2020, 29(3):131-134  

Príspevok k aktuálnej diskusii o organizácii predoperačných vyšetrení pred elektívnou nekardiálnou chirurgiou v SR - pohľad kardiológa a internistu

Hatala R, Lazúrová I

Cardiology Letters 2020, 29(3):135-137  

Večerná dávka antihypertenzív redukuje kardiovaskulárne riziko - posolstvo štúdie Hygia

Gašpar Ľ, Murín J

Cardiology Letters 2020, 29(3):148-153  

Artériová hypertenzia patrí ku najdôležitejším rizikovým faktorom kardiovaskulárnych chorôb, vrátane ischemických a hemoragických cievnych mozgových príhod, koronárnej choroby srdca, srdcového zlyhávania, ale i demencie, straty zraku a zlyhania obličiek. Riziko kardiovaskulárnych komplikácií narastá kontinuálne s krvným tlakom. Ambulantné monitorovanie krvného tlaku (AMTK) umožňuje sledovať cirkadiánnu variabilitu krvného tlaku so stanovením diurnálneho indexu. Poskytuje tiež nenahraditeľné informácie o účinnosti farmakoterapie vo vzťahu ku redukcii hodnôt krvného tlaku, trvaní účinnosti liekov v priebehu času (chronofarmakologické aspekty) a o vplyve...

Dentálne výkony pri perorálnej antikoagulačnej liečbe

Remková A, Deglovič J, Šupler M

Cardiology Letters 2020, 29(3):154-159  

Dočasné prerušenie chronickej perorálnej antikoagulácie warfarínom alebo non-antagonistami vitamínu K (NOAK) pre riziko krvácania spojeného s menšími dentálnymi chirurgickými výkonmi môže viesť k zvýšeniu rizika trombembolizmu. Pred väčšinou menších chirurgických výkonov a výkonov s ľahko ovládateľným krvácaním nie je nevyhnutné prerušovať perorálnu antikoaguláciu. Riziko klinicky významného krvácania u pacientov na antikoagulačnej liečbe warfarínom a so stabilnou antikoaguláciou v terapeutickom rozpätí (INR 2-3) je veľmi nízke. Warfarín by sa nemal prerušiť u väčšiny pacientov, ktorí vyžadujú ambulantne dentálny chirurgický výkon vrátane extrakcie...

Vplyv antidepresív na kardiovaskulárny systém a bezpečnosť kardiovaskulárnych liečiv pri depresívnych poruchách

Beňová K, Horvátová Z

Cardiology Letters 2020, 29(3):160-165  

Štandardné rizikové faktory (RF) kardiovaskulárnych ochorení (KVO) sú všeobecne známe, medzi ďalšie RF patria aj depresie. U pacientov s depresívnymi poruchami je zvýšené riziko rozvoja KVO, na druhej strane prítomnosť KVO u pacientov môže predstavovať zvýšený výskyt depresívnych porúch. Patofyziologické mechanizmy tohto vzťahu sú komplexné. U pacientov s depresívnymi poruchami je prevalencia metabolického syndrómu vyššia ako v bežnej populácii. Niektoré biologické markery sú spoločné pre pacientov s MS a depresiou. Patrí sem dysfunkcia osi hypotalamus-hypofýza-kôra nadobličiek, ktorá vedie ku chronickému zvýšeniu hladín glukokortikoidov, narušenie...

Viacbodová stimulácia ľavej komory

Kaliská G, Ďurčíková P

Cardiology Letters 2020, 29(3):166-172  

Resynchronizačná liečba patrí medzi štandardné metódy nefarmakologickej liečby srdcového zlyhávania so závažnou systolickou dysfunkciou ľavej komory. Indikuje sa pri pretrvávaní symptómov zlyhávania srdca na vyťaženej farmakoterapii a EKG príznakov dyssynchrónie ľavej komory. Viacbodová stimulácia ľavej komory v kontexte resynchronizácie (BiV MPP) umožňuje stimulovať väčšiu areu, preklenúť lokálne blokády vedenia a vyhnúť sa stimulácii v jazve. Klinické štúdie preukázali významný benefit BiV MPP na klinický priebeh pacientov so srdcovým zlyhávaním. Slovenská štúdia, ktorej dizajn sa uvádza v článku, by mala priniesť odpoveď na vplyv BiV MPP na parametre...

Účasť cytokínov pri srdcovom zlyhávaní

Steinkamp R, Radosinska J

Cardiology Letters 2020, 29(3):173-192  

V súčasnosti sa akceptuje, že srdcové zlyhávanie (SZ) je do značnej miery ovplyvnené zápalom. Keďže cytokíny sú hlavnými "hormónmi" imunitného systému, v tejto súvislosti sa im venuje čoraz väčšia pozornosť, najmä vďaka zisteniu, že hladiny rôznych cytokínov v krvi zodpovedajú klinickým výsledkom pri SZ. Cieľom tejto prehľadovej práce je sumarizovať poznatky o najdôležitejších cytokínoch, ktoré sa zúčastňujú pri rozvoji klinického syndrómu SZ, a tiež navrhnúť spôsob, akým by ovplyvnenie cytokínov bolo možné zahrnúť do nových možností jeho liečby. Ďalším cieľom je popísať komplexný vzťah medzi cytokínmi a neurohumorálnou osou, ako aj zapojenie eskalácie...

Animálne modely pľúcnej hypertenzie

Trubačová S, Kováčová D, Klimas J, Paulis Ľ

Cardiology Letters 2020, 29(3):183-194  

Pľúcna hypertenzia je ochorenie, charakterizované nárastom stredného artériového tlaku v pľúcnici a primárnou alebo sekundárnou prestavbou pľúcneho riečiska, najmä zúžením a obštrukciou malých pľúcnych artérií. S progresívnym nárastom afterloadu sa indukujú procesy, ktoré vedú k hypertrofii, následnej dilatácii a zlyhávaniu pravej komory. Etiologická a patofyziologická heterogenita tohto ochorenia, ako aj neuspokojivé možnosti liečby podmieňujú potrebu dostupnosti zodpovedajúcich animálnych modelov jednotlivých typov pľúcnej hypertenzie. K dispozícii je pomerne široké spektrum animálnych modelov, ktoré však nie vždy kompletne simulujú rozvoj klinického...

Význam somatických charakteristík pri hodnotení kardiometabolického rizika u adolescentov

Regecová V, Bališ P, Gerová Z

Cardiology Letters 2020, 29(3):138-147  

Cieľ: V tejto štúdii sme zisťovali, ktoré somatické charakteristiky najviac súvisia s jednotlivými zložkami metabolického syndrómu (MS) a porovnávali sme ich účinnosť pri identifikácii rizikových jedincov. Súbor a metodika: Analyzovali sme záznamy 1 222 adolescentov vo veku 14 - 18 rokov (medián = 17 r.) získané v rámci projektu "Rešpekt pre zdravie", ktoré obsahovali údaje o hladinách sérových lipidov - celkového cholesterolu (TC) a HDL cholesterolu (HDL-C), triacylglycerolov (TAG) a krvného tlaku (TK). Telesnú stavbu sme charakterizovali pomocou indexov odvodených z meraných antropometrických parametrov (AP): index telesnej hmotnosti - body mass...