Cardiology Letters, 2016 (roč. 25), číslo 5

Oxidačný stres po izolácii pľúcnych žíl: Deterioračný alebo protektívny faktor?

Böhm A, Tóthová L, Urban L, Slezák P, Bacharová L, Musil P, Cvičela M, Hatala R

Cardiology Letters 2016, 25(5):353-364  

Úvod: Vzťah medzi oxidačným stresom a fibriláciou predsiení je dobre známy. Cieľom nášho výskumu bolo študovať vzťah medzi množstvom atriálnej fibrilácie (AF burden), definovanej ako percento času, počas ktorého je pacient vo fibrilácii predsiení a koncentráciou biomarkerov oxidačného stresu pred a po katétrovej izolácii pľúcnych vén (PVI). Metodika: Do štúdie sme zaradili 19 pacientov (priemerný vek 55 ± 10 rokov, štyri ženy a 15 mužov) s implantovaným slučkovým rekordérom podstupujúcich PVI. Merali sme plazmatickú koncentráciu koncových produktov pokročilej glykácie (AGEs), fruktozamínu (FR), produktov pokročilej oxidácie bielkovín (AOPP)...

Lipidové spektrum a veľkosti partikúl lipoproteínov plazmy u pacientov s akútnymi koronárnymi syndrómami u mladších vekových skupín

Mistríková L, Sabaka P, Oravec S, Gašpar Ľ, Šimko F, Dukát A

Cardiology Letters 2016, 25(5):365-368  

Úloha LDL cholesterolových partikúl v patogenéze akútnych koronárnych syndrómov je dobre známa. Malé denzné LDL cholesterolové partikuly predstavujú najdôležitejšie súčasti, ktoré sa zúčastňujú na vulnerabilite aterosklerotického plaku. Avšak veľkosť IDL a VLDL lipoproteínov v patogenéze akútnych koronárnych syndrómov u mladších pacientov doposiaľ nebola meraná. Pacienti s akútnym infarktom myokardu mladšieho veku majú štatisticky významne vyššie hladiny VLDL, ako aj veľkých a stredne veľkých IDL partikúl meraných počas tejto príhody v porovnaní s kontrolami. Aj tieto lipoproteínové častice plazmy majú svoj významný aterogénny potenciál a spolupodieľajú...

Časové zdržanie primárnej PKI spôsobené zdravotníkmi a jeho dopad na krátkodobú prognózu pacientov so STEMI. Analýza skúseností jedného kardiocentra

Šaffová M, Studenčan M, Kmec J, Sováriová Soósová M

Cardiology Letters 2016, 25(5):369-375  

Cieľ: Posúdiť dopad časového zdržania primárnej PKI spôsobeného zdravotníkmi/zdravotným systémom na krátkodobú prognózu pacientov so STEMI. Metodika: Retrospektívna analýza dokumentácie 340 pacientov so STEMI a realizovanou primárnou PKI v Kardiocentre FNsP J. A. Reimana v Prešove za rok 2014. Krátkodobá prognóza bola posudzovaná analýzou troch klinických ukazovateľov: hospitalizačná mortalita, kardiálna dekompenzácia počas hospitalizácie, systolická funkcia ľavej komory vyšetrovaná echokardiograficky počas hospitalizácie. Chí-kvadrát testy (χ2) a Fisherov presný test a analýza rozptylu alebo Mann-Whitneyho U test sa použili na testovanie závislosti...

2015 ESC Guidelines for the diagnosis and management of pericardial diseases

The Task Force for the Diagnosis and Management of Pericardial Diseases of the European Society of Cardiology (ESC)

Cardiology Letters 2016, 25(5):392-430  

Antifibrilačná a defibrilačná schopnosť atorvastatínu, melatonínu a omega-3 mastných kyselín preukázaná pri akútnych podmienkach na modeli izolovaného perfundovaného srdca

Egan Beňová T, Knezl V, Viczenczová C, Szeiffová Bačová B, Radošinská J, Tribulová N

Cardiology Letters 2016, 25(5):376-383  

Zámer: Kardioprotektívne látky, atorvastatín, melatonín, kyselina eikozapentaénová (EPA) a dokozahexaénová (DPA) vykazujú antiarytmické účinky, tak v klinických, ako aj experimentálnych štúdiách, avšak ich akútne účinky sú menej známe. Cieľ: Z dôvodu prehĺbenia poznatkov o antiarytmických účinkoch sledovaných látok je cieľom predkladanej štúdie sledovať ich akútne antiarytmické účinky a schopnosť defibrilácie. Metódy: Experimenty sa uskutočnili na Langendorffovom modeli izolovaného perfundovaného srdca. Účinky atorvastatínu, EPA a DHA sa sledovali na srdci dospelých samcov a samíc potkanov s hereditárnou hypertriacylglycerolémiou (HTG) a účinky melatonínu...

Prístup k liečbe kardiovaskulárneho rizika u diabetikov - kde sa nachádzame v roku 2016?

Murín J, Mikla F, Wawruch M, Kiňová S

Cardiology Letters 2016, 25(5):384-388  

Diabetici 2. typu majú asi dvojnásobne vyššie kardiovaskulárne riziko ako nediabetici. Štúdia UKPDS preukázala, že prísna kontrola glykémie u diabetikov vedie v priebehu 10 rokov sledovania len k redukcii mikrovaskulárnych príhod, ale v ďalších 10 rokoch sledovania týchto chorých sa ukázala aj redukcia makrovaskulárnych príhod. Iné klinické štúdie zistili podobné výsledky, len štatisticky nevýznamné (ADVANCE, VADT), ale štúdia ACCORD preukázala, že v podskupine prísnej kontroly glykémií bolo naopak viac kardiovaskulárnych príhod. Aj v štúdii s roziglitazónom bol vyšší výskyt prípadov srdcového zlyhávania u diabetikov. Práve preto regulačné orgány pre...

Akútne koronárne syndrómy Treba zmeniť klasickú protidoštičkovú liečbu na novú? Benefit, riziko a ako?

Hricák V

Cardiology Letters 2016, 25(5):389-391  

Protidoštičková duálna liečba (PDDL) - kyselina acetylsalicylová (ASA) + inhibítor doštičkového receptora P2Y12 - je základnou neodmysliteľnou liečbou u chorých s akútnym koronárnym syndrómom (AKS) liečených konzervatívne alebo intervenčne. Klasická PDDL ASA + klopidogrel sa čoraz častejšie mení na novú PDDL ASA + prasugrel alebo tikagrelor. Menenie medzi jednotlivými liekmi je klinickou výzvou, kde treba zohľadniť v prísnej stratifikácií riziko závažných ischemických komplikácií, vrátane trombózy v stente oproti riziku závažného krvácania chorého s AKS. V práci asi po prvýkrát v domácej literatúre predkladáme pre každodennú klinickú prax jednotlivé...