Cardiology Letters 2017, 26(4):247-253

Prognostický význam adrenomedulínu, galektínu-3 a solubilného ST2 pri srdcovom zlyhávaní

Huňavý M, Gášpár P, Gonsorčík J

Klinika kardiológie UPJŠ LF a VÚSCH a.s., Košice, Slovenská republika

Srdcové zlyhávanie patrí medzi najčastejšie príčiny kardiovaskulárnej morbidity, mortality a hospitalizácií. V diagnostike tohto syndrómu sú rozhodujúce typické klinické príznaky a echokardiografický dôkaz dysfunkcie myokardu. Z biomarkerov sa na diagnostiku srdcového zlyhávania podľa odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti v súčasnosti využívajú nátriuretické peptidy. Vzhľadom na prognostické stratifikácie sa v ostatných rokoch extenzívne skúmajú stále nové biomarkery. Aj napriek ich veľkému počtu, len zopár z nich sa využíva v klinickej praxi. Cieľom prehľadového článku je priblížiť úlohu adrenomedulínu, galektínu-3 a solubilného ST2, ktoré sa ako markery myokardiálneho zaťaženia, fibrózy a remodelácie vyskytujú v odporúčaniach American College of Cardiology v rizikovej stratifikácii pacientov s akútnym a chronickým srdcovým zlyhávaním. Komplikovaná a stále skúmaná etiopatogenéza tohto klinického syndrómu je otvorená novým vedeckým výzvam s transláciou zistení do klinickej kardiológie. Atraktívna sa zdá byť iniciálna alebo permisívna úloha komentovaných biomarkerov u kandidátov alebo chorých so srdcovým zlyhávaním ischemickej alebo neischemickej etiológie, zmeny makro- a mikroarchitektoniky myokardu s možným generovaním arytmogénneho substrátu, ich účinky na štruktúru a funkcie extrakardiálnych tkanív a orgánových systémov. Bude to len ďalšie akademické cvičenie alebo reálne klinické uplatnenie? Obr. 3, Lit. 50, online full text (Free, PDF)

Kľúčové slová: srdcové zlyhávanie; prognóza; adrenomedulín; galektín-3; solubilný ST2

Uverejnené: April 1, 2017  Zobraziť citáciu