Cardiology Letters, 2025 (roč. 34), číslo 4

Komentár k odporúčaniam Európskej kardiologickej spoločnosti pre liečbu ochorení periférnych artérií a aorty z roku 2024

Mária Rašiová, Juraj Maďarič

Cardiology Letters 2025, 34(4):205-209  

Inovatívna hypolipidemická liečba v sekundárnej prevencii kardiovaskulárnych ochorení - skúsenosti jedného centra

Ján Kmec, Martin Kmec, Daniel Alušík, Miroslav Slanina, Michaela Zigová

Cardiology Letters 2025, 34(4):210-220  

Zvýšené hladiny LDL cholesterolu (LDL-C) patria medzi hlavné rizikové faktory aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení. Inklisiran je prvá malá interferujúca RNA (siRNA), ktorá inhibíciou proteínu PCSK9 v pečeni znižuje plazmatické hladiny LDL-C. Cieľ: Cieľom tejto štúdie bolo vyhodnotiť účinnosť a bezpečnosť inklisiranu podávaného v monoterapii alebo v kombinácii s ďalšou hypolipidemickou liečbou u pacientov s veľmi vysokým kardiovaskulárnym rizikom. Metodika: Do observačnej retrospektívnej monocentrickej štúdie bolo zaradených 80 po sebe nasledujúcich pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom liečených hypolipidemikami vrátane inklisiranu....

Dressler's syndrome - a literature review

Agata Antoniak, Anna Maria Jocz, Anna Centkowska, Natalia Katarzyna Wagner-Bieleń, Gabriela Helena Dąbrowska, Joanna Karina Banaśkiewicz, Martyna Zwierzchowska, Maria Anna Żmijewska, Jakub Ziółkowski, Aleksandra Maria Żyta

Cardiology Letters 2025, 34(4):221-226  

Dressler's syndrome, first described in 1956, is a form of secondary pericarditis classified within the broader category of post-cardiac injury syndromes. It typically occurs several weeks after acute myocardial infarction and is believed to result from an autoimmune response triggered by myocardial necrosis. Once common, its prevalence has declined significantly due to the widespread adoption of reperfusion therapies, including thrombolysis and percutaneous coronary intervention (PCI). This review synthesizes current understanding of Dressler's syndrome, with particular attention to the recommendations of the European Society of Cardiology (ESC)....

Úloha lipoproteínu (a) v patogenéze kardiovaskulárnych ochorení

Miriam Kozárová, Ján Tokarčík, Marcela Valiková-Bavoľárová, Zuzana Kozelová, Ladislav Tomčo

Cardiology Letters 2025, 34(4):227-234  

Lipoproteín (a) [Lp(a)] je lipoproteín pod najsilnejšou genetickou kontrolou akú poznáme. Hlavnými determinantmi hladín Lp(a) sú polymorfizmus opakovania kringlu-IV typ 2 (KIV-2) (rs10455872 a rs3798220) a dva bežné varianty miesta zostrihu v KIV-2 (4925G>A a 4733G>A) v géne LPA. Lipoproteín(a) zohráva nezávislú úlohu v rozvoji kardiovaskulárnych (KV) a cerebrovaskulárnych ochorení. Toto tvrdenie podporujú údaje z Mendeliánskych randomizovaných štúdií s jednoznačnými dôkazmi, že vysoké hladiny Lp(a) zvyšujú KV riziko i pri nízkych hodnotách LDL cholesterolu (LDL-C), čím sa Lp(a) stáva veľmi aktívnym účastníkom aterogenézy ako aj progresie kalcifikujúcej...

Antikoagulačná liečba u pacienta s trombocytopéniou

Tomáš Guman, Juraj Sokol, František Nehaj, Juraj Chudej, Lenka Lisá, Ľudmila Lineková, Richard Jusko, Ivan Kecskés, Ivana Plameňová

Cardiology Letters 2025, 34(4):235-243  

Antikoagulačná liečba u pacientov s trombocytopéniou predstavuje klinickú výzvu, pri ktorej je potrebné starostlivo vyvážiť riziko krvácania a trombózy. V klinickej praxi sa pri rozhodovaní o antikoagulačnej liečbe berie do úvahy určitý minimálny počet trombocytov; ak počet trombocytov klesne pod túto hodnotu, lekári zvyčajne považujú liečbu za príliš rizikovú. Táto stratégia sa však nezakladá na silných klinických dôkazoch. Trombocytopénie predstavujú heterogénnu skupinu ochorení, ktoré môžu viesť k zvýšenej krvácavosti, no zároveň tieto stavy nevylučujú vznik tranzientných alebo trvalých protrombotických stavov vyžadujúcich profylaktickú alebo liečebnú...

Sínusová tachykardia a jej diferenciálna diagnostika

Monika Lukáčová, Peter Mitro, Kristína Valová

Cardiology Letters 2025, 34(4):244-252  

Sínusová tachykardia je definovaná ako srdcová frekvencia nad 100 úderov za minútu. Je spôsobená zrýchlenou aktiváciou sínusového uzla vplyvom autonómneho nervového systému. Ide o najbežnejšiu arytmiu, ktorá predstavuje užitočnú fyziologickú odpoveď organizmu na fyzický a emočný stres. Jej prítomnosť u inak zdravých jedincov, bez jasne identifikovateľných spúšťačov, predstavuje bežný klinický problém. V niektorých prípadoch môže signalizovať závažné patologické stavy. Tento prehľadový článok sa zaoberá diferenciálnou diagnostikou sínusovej tachykardie, pričom osobitnú pozornosť venuje jej jednotlivým formám: fyziologickej sínusovej tachykardii, patologickej...