Oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti,
Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií

Cardiology Letters 2024, 33(4):248-258

Kognitívna porucha a fibrilácia predsiení

Dominik Koreň, Milan Maretta, Zuzana Gdovinová
Neurologická klinika UPJŠ LF a UNLP Košice, Slovenská republika

K najčastejším dôsledkom, respektíve komplikáciám u pacientov s fibriláciou predsiení (FP) patrí vznik ischemickej náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP), ktorá sa prejavuje fokálnym somatickým neurodeficitom, avšak často dochádza aj k rozvoju nesomatického deficitu, akým je kognitívna porucha (KP). Cieľom tohto prehľadového článku je sumarizovať súčasné chápanie vzťahu medzi FP a rozvojom KP, pričom pozornosť je venovaná implikácii súčasných poznatkov do klinickej praxe v zmysle terapeutických a preventívnych postupov.

Kľúčové slová: kognitívna porucha; post-stroke cognitive impairment; fibrilácia predsiení náhla cievna mozgová príhoda

Uverejnené: April 1, 2024  Zobraziť citáciu

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Koreň D, Maretta M, Gdovinová Z. Kognitívna porucha a fibrilácia predsiení. Cardiology Letters. 2024;33(4):248-258.
Share...
Stiahnuť citáciu
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Zobraziť celý článok

    Referencie

    1. Piccini JP, Hammill BG, Sinner MF, Hernandez AF, Walkey AJ, Benjamin EJ, et al. Clinical course of atrial fibrillation in older adults: the importance of cardiovascular events beyond stroke. Eur Heart J. 2014;35:250-256. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    2. Nesheiwat Z, Goyal A, Jagtap M. Atrial Fibrillation. In: StatPearls. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; April 26, 2023.
    3. Kirchhof P, Benussi S, Kotecha D, Ahlsson A, Atar D, Casadei B, et al. 2016 ESC guidelines for the management of atrial fibrillation developed in collaboration with EACTS. Eur Heart J. 2016;37:2893-2962. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    4. Gleason KT, Nazarian S, Dennison Himmelfarb CR. Atrial Fibrillation Symptoms and Sex, Race, and Psychological Distress: A Literature Review. J Cardiovasc Nurs. 2018;33:137-143. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    5. Staerk L, Sherer JA, Ko D, Benjamin EJ, Helm RH. Atrial Fibrillation: Epidemiology, Pathophysiology, and Clinical Outcomes. Circ Res. 2017;120:1501-1517. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    6. Murphy SJ, Werring DJ. Stroke: causes and clinical features. Medicine (Abingdon). 2020;48:561-566. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    7. Rost NS, Brodtmann A, Pase MP, van Veluw SJ, Biffi A, Muering M, et al. Post-Stroke Cognitive Impairment and Dementia. Circ Res. 2022;130:1252-1271. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    8. Huang YY, Chen SD, Leng XY, Kuo K, Wang ZT, Cui M, et al. PostStroke Cognitive Impairment: Epidemiology, Risk Factors, and Management. J Alzheimers Dis. 2022;86:983-999. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    9. Lo JW, Crawford JD, Desmond DW, Godefroy O, Jokinen H, Mahinrad S, et al. Profile of and risk factors for poststroke cognitive impairment in diverse ethnoregional groups. Neurology. 2019;93:e2257-e2271. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    10. Linz D, Gawalko M, Betz K, Hendriks JM, Lip GYH, Vinter N, et al. Atrial fibrillation: epidemiology, screening and digital health. Lancet Reg Health Eur. 2024;37:100786. Published 2024 Feb 1. doi:10.1016/j.lanepe.2023.100786 Prejsť k pôvodnému zdroju...
    11. Prince M, Bryce R, Albanese E, Wimo A, Ribeiro W, Ferri CP. The global prevalence of dementia: a systematic review and metaanalysis. Alzheimers Dement. 2013; 9:63-75.e2. doi: 10.1016/j.jalz.2012.11.007 Prejsť k pôvodnému zdroju...
    12. GBD 2019 Dementia Forecasting Collaborators. Estimation of the global prevalence of dementia in 2019 and forecasted prevalence in 2050: an analysis for the Global Burden of Disease Study 2019. Lancet Public Health. 2022;7:e105-e125. doi:10.1016/S2468-2667(21)00249-8 Prejsť k pôvodnému zdroju...
    13. Wolf PA, Abbott RD, Kannel WB. Atrial fibrillation: a major contributor to stroke in the elderly. The Framingham Study. Arch Intern Med. 1987;147:1561-1564. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    14. Kwok CS, Loke YK, Hale R, Potter JF, Myint PK. Atrial fibrillation and incidence of dementia: a systematic review and metaanalysis. Neurology. 2011;76:914-922. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    15. Chopard R, Piazza G, Gale SA, Campia U, Albertsen IE, Kim J, et al. Dementia and Atrial Fibrillation: Pathophysiological Mechanisms and Therapeutic Implications. Am J Med. 2018;131:1408-1417. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    16. Miller J D, Aronis K N, Chrispin J, Patil KD, Marine JE, Martin SS, et al. Obesity, exercise, obstructive sleep apnea, and modifiable atherosclerotic cardiovascular disease risk factors in atrial fibrillation. J Am Coll Cardiol. 2015;66:2899-2906. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    17. Livingston G, Huntley J, Sommerlad A, Ames D, Ballard C, Banerjee S, et al. Dementia prevention, intervention, and care: 2020 report of the Lancet Commission (published correction appears in Lancet. 2023;402(10408):1132). Lancet. 2020;396(10248):413-446. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    18. Liao JN, Chao TF, Liu CJ, Wang KL, Chen SJ, Tuan TCh, et al. Risk and prediction of dementia in patients with atrial fibrillation-a nationwide population-based cohort study. Int J Cardiol. 2015;199:25-30. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    19. Kamel H, Healey JS. Cardioembolic Stroke. Circ Res. 2017;120:514526. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    20. Kamel H, Okin PM, Elkind MS, Iadecola C. Atrial Fibrillation and Mechanisms of Stroke: Time for a New Model. Stroke. 2016;47:895-900. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    21. Lim JS, Lee JJ, Woo CW. Post-Stroke Cognitive Impairment: Pathophysiological Insights into Brain Disconnectome from Advanced Neuroimaging Analysis Techniques. J Stroke. 2021;23:297-311. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    22. Ott A, Breteler MM, de Bruyne MC, van Harskamp F, Grobbee DE, Hofman A. Atrial fibrillation and dementia in a population-based study. The Rotterdam Study. Stroke. 1997;28:316-321. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    23. Rivard L, Friberg L, Conen D, Healey JS, Berge T, Boriani G, et al. Atrial Fibrillation and Dementia: A Report From the AF-SCREEN International Collaboration (published correction appears in Circulation. 2022;145:e842). Circulation. 2022;145:392-409. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    24. Kalantarian S, Ay H, Gollub RL, Lee H, Retzepi K, Mansour M, et al. Association between atrial fibrillation and silent cerebral infarctions: a systematic review and meta-analysis. Ann Intern Med. 2014;161:650-658. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    25. Gaita F, Corsinovi L, Anselmino M, Raimondo C, Pianelli M, Toso E, et al. Prevalence of silent cerebral ischemia in paroxysmal and persistent atrial fibrillation and correlation with cognitive function.J Am Coll Cardiol. 2013;62:1990-1997. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    26. Kühne M, Krisai P, Coslovsky M, Rodondi N, Müller A, Beer JH, et al. Silent brain infarcts impact on cognitive function in atrial fibrillation. Eur Heart J. 2022;43:2127-2135. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    27. Dietzel J, Haeusler KG, Endres M. Does atrial fibrillation cause cognitive decline and dementia? Europace. 2018;20:408-419. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    28. Kerr AJ, Simmonds MB, Stewart RA. Influence of heart rate on stroke volume variability in atrial fibrillation in patients with normal and impaired left ventricular function. Am J Cardiol. 1998;82:1496-1500. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    29. Gardarsdottir M, Sigurdsson S, Aspelund T, Rokita H, Launer LJ, Gudnason V, et al. Atrial fibrillation is associated with decreased total cerebral blood flow and brain perfusion. Europace. 2018; 20:1252-1258. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    30. Saglietto A, Scarsoglio S, Ridolfi L, Gaita F, Anselmino M. Higher ventricular rate during atrial fibrillation relates to increased cerebral hypoperfusions and hypertensive events. Sci Rep. 2019; 9:3779. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    31. Lacruz ME, Kluttig A, Hartwig S, Löer M, Tiller D, Greiser KH, et al. Prevalence and Incidence of Hypertension in the General Adult Population: Results of the CARLA-Cohort Study. Medicine (Baltimore). 2015;94(22):e952. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    32. Fantini S, Sassaroli A, Tgavalekos KT, Kornbluth J. Cerebral blood flow and autoregulation: current measurement techniques and prospects for noninvasive optical methods. Neurophotonics. 2016;3:031411. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    33. Shekhar S, Liu R, Travis OK, Roman RJ, Fan F. Cerebral Autoregulation in Hypertension and Ischemic Stroke: A Mini Review. J Pharm Sci Exp Pharmacol. 2017;2017:21-27. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    34. Shi Y, Thrippleton MJ, Makin SD, Marshall I, Geerlings MI, de Craen AJM, et al. Cerebral blood flow in small vessel disease: a systematic review and meta-analysis.J Cereb Blood Flow Metab. 2016; 36:1653-1667. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    35. Zhang J, Liu L, Sun H, Li M, Li Y, Zhao J, et al. Cerebral Microbleeds Are Associated With Mild Cognitive Impairment in Patients With Hypertension. J Am Heart Assoc. 2018;7:e008453. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    36. Saito T, Kawamura Y, Sato N, Kano K, Takahashi K, Asanome A, et al. Non-vitamin K antagonist oral anticoagulants do not increase cerebral microbleeds.J Stroke Cerebrovasc Dis. 2015; 4:1373-1377. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    37. Wagner B, Hert L, Polymeris AA, Schaedelin S, Lieb JM, Seiffge DJ, et al. Impact of type of oral anticoagulants in patients with cerebral microbleeds after atrial fibrillation-related ischemic stroke or TIA: Results of the NOACISP-LONGTERM registry. Front Neurol. 2022;13:964723. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    38. Zhou X, Dudley SC Jr. Evidence for Inflammation as a Driver of Atrial Fibrillation. Front Cardiovasc Med. 2020;7:62. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    39. Wersching H, Duning T, Lohmann H, Mohammadi S, Stehling C, Fobker M, et al. Serum C-reactive protein is linked to cerebral microstructural integrity and cognitive function. Neurology. 2010; 74:1022-1029. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    40. Khan AA, Lip GYH. The prothrombotic state in atrial fibrillation: pathophysiological and management implications. Cardiovasc Res. 2019;115:31-45. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    41. Tian Z, Ji X, Liu J. Neuroinflammation in Vascular Cognitive Impairment and Dementia: Current Evidence, Advances, and Prospects. Int J Mol Sci. 2022;23:6224. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    42. De Guio F, Duering M, Fazekas F, De Leeuw FE, Greenberg SM, Pantoni L, et al. Brain atrophy in cerebral small vessel diseases: Extent, consequences, technical limitations and perspectives: The HARNESS initiative. J Cereb Blood Flow Metab. 2020;40:231-245. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    43. Looi JC, Sachdev PS. Differentiation of vascular dementia from AD on neuropsychological tests. Neurology 1999;53:670678. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    44. Weintraub S, Wicklund AH, Salmon DP. The neuropsychological profile of Alzheimer disease. Cold Spring Harb Perspect Med. 2012;2:a006171. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    45. Iadecola C, Duering M, Hachinski V, Joutel A, Pendlebury ST, Julie A Schneider JA, et al. Vascular Cognitive Impairment and Dementia: JACC Scientific Expert Panel. J Am Coll Cardiol. 2019;73:3326-3344. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    46. Aam S, Einstad MS, Munthe-Kaas R, Lydersen S, Ihle-Hansen H, Knapskog AB, et al. Post-stroke Cognitive ImpairmentImpact of Follow-Up Time and Stroke Subtype on Severity and Cognitive Profile: The Nor-COAST Study. Front Neurol. 2020;11:699. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    47. Petersen RC. Mild cognitive impairment as a diagnostic entity. J Intern Med. 2004;256:183-194. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    48. American Psychiatric Association. DSM-5: Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders. 5. American Psychiatric Association; Washington, DC: 2013. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    49. Santos MAO, Bezerra LS, Correia CDC, Bruscky IS. Neuropsychiatric symptoms in vascular dementia: Epidemiologic and clinical aspects. Dement Neuropsychol. 2018;12:40-44. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    50. Freitas S, Simões MR, Alves L, Vicente M, Santana I. Montreal Cognitive Assessment (MoCA): validation study for vascular dementia. J Int Neuropsychol Soc. 2012;18:1031-1040. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    51. Chiti G, Pantoni L. Use of Montreal Cognitive Assessment in patients with stroke. Stroke. 2014;45:3135-3140. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    52. Nasreddine ZS, Phillips NA, Bedirian V, Charbonneau S, Whitehead V, Collin I, et al. The Montreal Cognitive Assessment, MoCA: a brief screening tool for mild cognitive impairment. Journal of the American Geriatrics Society 2005;53:695-699. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    53. Živanović M, Aracki Trenkić A, Milošević V, Stojanov D, Mišić M Radovanović M, et al. The role of magnetic resonance imaging in the diagnosis and prognosis of dementia. Biomol Biomed. 2023;23:209-224. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    54. Flach C, Muruet W, Wolfe CDA, Bhalla A, Douiri A. Risk and Secondary Prevention of Stroke Recurrence: A Population-Base Cohort Study. Stroke. 2020;51:2435-2444. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    55. Hatala R. Rhythm control in asymptomatic 'early' atrial fibrillation: birth of a new paradigm? Eur Heart J. 2022;43:1231-1233. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    56. Baker LD, Frank LL, Foster-Schubert K, Green PS, Wilkinson ChW, McTiernan A, et al., Effects of aerobic exercise on mild cognitive impairment: a controlled trial Arch Neurol. 2010;67:71-79. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    57. Erickson KI, Hillman C, Stillman CM, Ballard RM, Bloodgood B, Conroy DE, et al. Physical Activity, Cognition, and Brain Outcomes: A Review of the 2018 Physical Activity Guidelines. 2018 PHYSICAL ACTIVITY GUIDELINES ADVISORY COMMITTEE*. Med Sci Sports Exerc. 2019 Jun;51:1242-1251. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    58. Bayles MP, Swank AM, eds. (American College of Sports Medicine). ACSM Guidelines for Exercise Testing and Prescription. Wolters Kluwer; 2018;978-1-4963-3907-2
    59. Davis C, Bryan J, Hodgson J, Murphy K. "Definition of the Mediterranean Diet; a Literature Review." Nutrients 2015;7:9139-9153. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    60. Bach-Faig A, Berry EM, Lairon D, Reguant J, Trichopoulou A, Dernini S, et al. Mediterranean diet pyramid today. Science and cultural updates. Public Health Nutr. 2011;14:2274-2284. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    61. Preventívne postupy MZSR: https://www.standardnepostupy.sk/novy-zoznam-schvalenych-preventivnych-postupov-ppvp/
    62. Tischer TS, Nitschke D, Krause I, Kundt G, Öner A, D'Ancona G, et al. Prevalence and Progression of Cognitive Impairment in Atrial Fibrillation Patients after Treatment with Catheter Ablation or Drug Therapy. Cardiol. Res. Pract. 2019;2019:4-7. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    63. Jin MN, Kim TH, Kang KW, Yu HT, Uhm JS J. Atrial Fibrillation Catheter Ablation Improves 1-Year Follow-Up Cognitive Function, Especially in Patients with Impaired Cognitive Function. Circ. Arrhythmia Electrophysiol. 2019;12:e007197. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    64. Hsieh YC, Chen YY, Chien KL, Chung FP, Lo LW, Chang SL, et al. Catheter Ablation of Atrial Fibrillation Reduces the Risk of Dementia and Hospitalization during a Very Long-Term Follow-Up. Int. J. Cardiol. 2020;304:75-81. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    65. Vázquez M, Santos E, Rodriguez I, Pato A, Vilar M, Arias JC, et al. Assessment of Silent Microembolism by Magnetic Resonance Imaging After Cardioversion in Atrial Fibrillation. Rev. Española Cardiol. 2012;65:139-142. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    66. Lin JC, Li CH, Chen YY, Weng CJ, Chien YS, Wu SJ, et al. Rhythm Control Better Prevents Dementia than Rate Control Strategies in Patients with Atrial Fibrillation-A Nationwide Cohort Study. J. Pers. Med. 2022;12:12. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    67. Damanti S, Pasina L, Cortesi L, Rossi PD, Cesari M. Atrial Fibrillation: Possible Influences of Rate and Rhythm Control Strategy on Cognitive Performance. J. Am. Geriatr. Soc. 2018;66:21782182. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    68. Bodagh N, Yap R, Kotadia I, Sim I, Bhalla A, Somerville P, et al. Impact of Catheter Ablation versus Medical Therapy on Cognitive Function in Atrial Fibrillation: A Systematic Review. J. Interv. Card. Electrophysiol. 2022;65:271-286. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    69. Cacciatore F, Testa G, Langellotto A, Galizia G, Della-Morte D, Gargiulo G, et al. Role of Ventricular Rate Response on Dementia in Cognitively Impaired Elderly Subjects with Atrial Fibrillation: A 10-Year Study. Dement. Geriatr. Cogn. Disord. 2012;34:143148. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    70. Saglietto A, Scarsoglio S, Ridolfi L, Gaita F, Anselmino M. Higher Ventricular Rate during Atrial Fibrillation Relates to Increased Cerebral Hypoperfusions and Hypertensive Events. Sci. Rep. 2019;9: 3779. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    71. Camm AJ, Kirchhof P, Lip GYH, Schotten U, Savelieva I, Ernst S, et al. Guidelines for the Management of Atrial Fibrillation: The Task Force for the Management of Atrial Fibrillation of the European Society of Cardiology (ESC). Europace 2010;12:13601420. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    72. Custodio N, Montesinos R, Lira D, Herrera-Pérez E, Bardales Y, Valeriano-Lorenzo L. Mixed dementia: A review of the evidence. Dement Neuropsychol. 2017;11:364-370. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    73. Alber J, Alladi S, Bae HJ, Barton DA, Beckett LA, Bell JM, et al. White matter hyperintensities in vascular contributions to cognitive impairment and dementia (VCID): Knowledge gaps and opportunities. Alzheimers Dement (N Y). 2019;5:107-117. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    74. Series H, Esiri M. Vascular dementia: a pragmatic review. Advances in Psychiatric Treatment, 2012; 18:372-380. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    75. Luchesi BM, Melo BRS, Balderrama P, Martins Gratão AC, Nisihara Chagas MH, Iost Pavarini SC, et al. Prevalence of risk factors for dementia in middle- and older- aged people registered in Primary Health Care. Dement Neuropsychol. 2021;15:239-247. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    76. Do D, Schnittker J. Utilization of Medications With Cognitive Impairment Side Effects and the Implications for Older Adults' Cognitive Function. J Aging Health. 2020;32:1165-1177. Prejsť k pôvodnému zdroju...

    Späť na obsah