Oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti,
Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií

Cardiology Letters 2020, 29(4):235-239

Dyskaliémie a niektoré liečivá u seniorov s fibriláciou predsiení (údaje zo štúdie SAFIS

Dúbrava M1, Németh F2, Drobná T3, Gerlich L4
1 Klinika geriatrie LFUK a UNB Bratislava
2 Oddelenia vnútorného lekárstva a geriatrie, FNsP J. A. Reimana v Prešove
3 Oddelenia geriatrie a dlhodobo chorých, FN Trenčín
4 Oddelenia dlhodobo chorých NsP Prievidza - nemocnica Bojnice, Slovenská republika

Fibrilácia predsiení (FiP) je najčastejšou arytmiou seniorov a zároveň má potenciál výrazne negatívne ovplyvňovať kvalitu ich života. V štúdii "Slovenský Audit FIbrilácie predsiení u Seniorov" (akronym SAFIS; zahŕňa 4 252 65-ročných a starších pacientov s FiP, s priemerným vekom 80,9 roka, hospitalizovaných počas 2,5 roka na štyroch akútnych geriatrických pracoviskách) sme sledovali aj kaliémiu. Potvrdili sme, že odchýlky od normokaliémie nie sú zriedkavé. Môžu sa vzťahovať aj k užívaným liečivám (sledovali sme 9 liečiv/liekových skupín so známym potenciálom ovplyvňovať kaliémiu). Pri diuretikách sme nezistili, že by súviseli s hypokaliémiou. Ani kumulácia viacerých liečiv s hyperkaliemickým potenciálom neviedla k zvýšeniu frekvencie hyperkaliémie, naopak, pri prepustení významne znižovali jej riziko. Potvrdili sme očakávané mierne zvýšené riziko hyperkaliémie pri medikácii spironolaktónom, ale len pri prijatí (OR = 2,06), pri prepustení spironolaktón už tiež patril medzi "protektívne medikácie" proti hyperkaliémii. Pomerne neočakávane sme zistili vzájomnú súvislosť medzi nízkomolekulovými heparínmi (pri prepustení), respektíve nestereoidnými antiflogistikami (pri prijatí) a hyperkaliémiou (OR 2,01, respektíve 1,76). V reálnej (nemocničnej) praxi teda dokážeme očakávané hrozby medikamentózne indukovaného draslíkového dysekvilibria v prípade liečiv ovplyvňujúcich renín-angiotenzín-aldosterónový systém efektívne kontrolovať. To potvrdzuje aj zistenie, že dyskaliémie sa pri všetkých sledovaných liečivách/liekových skupinách vyskytli pri prepustení podstatne zriedkavejšie ako pri prijatí. Kaliémii a poruchám jej rovnováhy, ktoré sú jednoducho a lacno diagnostikovateľné a liečebne pomerne dobre ovplyvniteľné, sa má u seniorov (s FiP) venovať náležitá pozornosť pri prednemocničnom i nemocničnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Kľúčové slová: fibrilácia predsiení; geriatria; hypokaliémia; hyperkaliémia; liečivá; SAFIS

Uverejnené: April 1, 2020  Zobraziť citáciu

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Dúbrava M, Németh F, Drobná T, Gerlich L. Dyskaliémie a niektoré liečivá u seniorov s fibriláciou predsiení (údaje zo štúdie SAFIS. Cardiology Letters. 2020;29(4):235-239.
Share...
Stiahnuť citáciu
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Zobraziť celý článok

    Referencie

    1. Fumagalli S, Nieuwlaat R, Tarantini F. Characteristics, management and prognosis of elderly patients in the Euro Heart Survey on atrial fibrillation. Aging Clin Exp Res 2012;24:517523. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    2. Dúbrava M, Németh F, Drobná T, Gerlich L. Kaliémia u seniorov s fibriláciou predsiení. (Údaje zo štúdie SAFIS.). Geriatria 2018;24:43-50.
    3. Dúbrava M, Németh F, Drobná T, Gerlich L. Fibrilácia predsiení u seniorov: základné dáta zo štúdie SAFIS (metodika, prevalencia a typy fibrilácie predsiení). Geriatria 2016;21:8-19.
    4. Kirchhof P, Benussi S, Kotecha D, et al. 2016 ESC Guidelines for the management of atrial fibrillation developed in collaboration with EACTS: The Task Force for the management of atrial fibrillation of the European Society of Cardiology (ESC). Developed with the special contribution of the European Heart Rhythm Association (EHRA) of the ESCEndorsed by the European Stroke Organisation (ESO). Eur Heart J. 2016;37:2893-2962. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    5. Dan GA, Dobrev D. Antiarrhythmic drugs for atrial fibrillation: Imminent impulses are emerging. Int J Cardiol Heart Vasc 2018;21:11-15. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    6. Jeevaratnam K, Chadda KR, Huang CL, et al. Cardiac Potassium Channels: Physiological Insights for Targeted Therapy. J Cardiovasc Pharmacol Ther 2018;23: 119-129. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    7. Chiamvimonvat N, Chen-Izu Y, Clancy CE, et al. Potassium currents in the heart: functional roles in repolarization, arrhythmia and therapeutics. J Physiol 2017;595: 2229-2252. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    8. Ravens U, Odening KE. Atrial fibrillation: Therapeutic potential of atrial K+ channel blockers. Pharmacol Ther 2017;176:13-21. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    9. Lu YY, Cheng CC, Chen YC, et al. Electrolyte disturbances differentially regulate sinoatrial node and pulmonary vein electrical activity: A contribution to hypokalemia- or hyponatremiainduced atrial fibrillation. Heart Rhythm 2016;13:781-788. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    10. Krijthe BP, Heeringa J, Kors JA, et al. Serum potassium levels and the risk of atrial fibrillation: the Rotterdam Study. Int J Cardiol 2013;168:5411-5415. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    11. Mirvis DM, Goldberger AL. Electrocardiography. In: Bonow RO, Mann DL, Zipes DP, et al. (Eds.). Braunwald´s Heart disease. Philadelphia: Elsevier Saunders; 2012:126-167. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    12. Miller A, Tennankore K, Rockwood K. Disorders of water and electrolyte metabolism. In: Fillit HM, Rockwood K, Young J (Eds.). Brocklehurst´s textbook of geriatric medicine and gerontology. Philadelphia: Elsevier; 2017:681-688.
    13. Záhorec R. Poruchy vnútorného prostredia. In: Hegyi L, Krajčík Š (Eds.). Geriatria. Bratislava: Herba; 2010 456-463.
    14. Formiga F, Chivite D, Corbella X, et al. RICA investigators group. Influence of potassium levels on one-year outcomes in elderly patients with acute heart failure. Eur J Intern Med 2019;60 24-30. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    15. Muzzarelli S, Maeder MT, Toggweiler S, et al. TIME-CHF Investigators. Frequency and predictors of hyperkalemia in patients ≥60 years of age with heart failure undergoing intense medical therapy. Am J Cardiol 2012;109:693-698. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    16. Passare G, Viitanen M, Törring O, et al. Sodium and potassium disturbances in the elderly: prevalence and association with drug use. Clin Drug Investig 2004;24:535- 544. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    17. Bardak S, Turgutalp K, Koyuncu MB, et al. Community-acquired hypokalemia in elderly patients: related factors and clinical outcomes. Int Urol Nephrol 2017;4:483-489. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    18. Turgutalp K, Bardak S, Helvaci I, et al. Community-acquired hyperkalemia in elderly patients: risk factors and clinical outcomes. Ren Fail 2016;38:1405-1412. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    19. Fleet JL, Shariff SZ, Gandhi S, et al. Validity of the International Classification of Diseases 10th revision code for hyperkalaemia in elderly patients at presentation to an emergency department and at hospital admission. BMJ Open 2012;2:pii: e002011, doi: 10.1136/bmjopen-2012-002011. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    20. Giordano M, Ciarambino T, Castellino P, et al. Diseases associated with electrolyte imbalance in the ED: age-related differences. Am J Emerg Med 2016;34:192-1926. Prejsť k pôvodnému zdroju...

    Späť na obsah