Oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti,
Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií

Cardiology Letters 2020, 29(3):160-165

Vplyv antidepresív na kardiovaskulárny systém a bezpečnosť kardiovaskulárnych liečiv pri depresívnych poruchách

Beňová K1, Horvátová Z2
1 Interná konziliárnA ambulancia FNsP J. A. Reimana, Prešov
2 Psychiatrické oddelenie FNsP J. A. Reimana, Prešov, Slovenská republika

Štandardné rizikové faktory (RF) kardiovaskulárnych ochorení (KVO) sú všeobecne známe, medzi ďalšie RF patria aj depresie. U pacientov s depresívnymi poruchami je zvýšené riziko rozvoja KVO, na druhej strane prítomnosť KVO u pacientov môže predstavovať zvýšený výskyt depresívnych porúch. Patofyziologické mechanizmy tohto vzťahu sú komplexné. U pacientov s depresívnymi poruchami je prevalencia metabolického syndrómu vyššia ako v bežnej populácii. Niektoré biologické markery sú spoločné pre pacientov s MS a depresiou. Patrí sem dysfunkcia osi hypotalamus-hypofýza-kôra nadobličiek, ktorá vedie ku chronickému zvýšeniu hladín glukokortikoidov, narušenie schopnosti inzulínu iniciovať vychytávanie glukózy, vznik abdominálnej obezity, dyslipidémie a inzulínovej rezistencie. Pacienti s depresiou majú zvýšenú hladinu kortizolu, s tým súvisí aj výskyt hypertenzie, retencia tekutín a zvýšenie trombocytov v krvi, zároveň je zvýšená aktivácia trombocytov (a tým zvýšené riziko vzniku trombóz v artériovom riečisku, čo by mohlo vysvetľovať spoločný výskyt depresie a KVO). U pacientov s depresívnymi poruchami je dôležitá správna voľba antidepresíva vzhľadom na KVO: vyhnúť sa antidepresívam, ktoré majú metabolické nežiaduce účinky (TCA, paroxetín, sertralín, venlafaxín, mirtazapín, IMAO), preferovať liečivá, ktoré nevyvolávajú katecholaminergné hypertenzné pôsobenie a sérotonínový syndróm, vyhnúť sa antidepresívam, ktoré potencujú proarytmogénny účinok antiarytmík. U pacientov s prítomným KVO (vzhľadom na depresívne poruchy) je potrebné sa vyhnúť liekom, kde je možné depresogénne pôsobenie.

Kľúčové slová: depresia; antidepresíva; metabolický syndróm; kardiovaskulárne ochorenia

Uverejnené: March 1, 2020  Zobraziť citáciu

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Beňová K, Horvátová Z. Vplyv antidepresív na kardiovaskulárny systém a bezpečnosť kardiovaskulárnych liečiv pri depresívnych poruchách. Cardiology Letters. 2020;29(3):160-165.
Share...
Stiahnuť citáciu
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Zobraziť celý článok

    Referencie

    1. Kriška M et al. Memorix klinickej farmakológie. Bratislava: Slovak Academic Press; 1. vydanie; 2002:879.
    2. Paclt I. Novější antidepresiva v léčbe depresivních poruch v ambulantní praxi. Remedia 2002;6:466-474.
    3. Marek J et al. Farmakoterapie vnitřních nemocí. Vydání třetí; Grada 2006:773.
    4. Lüllmann H, Mohr K, Wehling M. Farmakologie a toxikologie. Grada 2004; Vydání 2. české:725.
    5. Zeman M, Jirák R. Deprese a metabolický syndrom. Medicína po promoci 2010:71-75.
    6. Podlipný J, Hess Z. Deprese, metabolický syndróm a diabetes mellitus. Psychiatr. Prax 2006:69-72.
    7. Hudáková N, Kala P, Šebo M, et al. Psychické poruchy a kardiovaskulární onemocnění. Cesk Slov Neurol 2016;79/112:25-30.
    8. Dragašek J. Metabolický syndróm v kontexte psychiatrických porúch a psychotropnej liečby. Psychiatr. Prax 2014;15:12-16.
    9. Vinař O. Co by měl kardiolog vědet o léčbe psychofarmaky. Remedia 2013;2:132-136.

    Späť na obsah