Oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti,
Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií

Cardiology Letters 2020, 29(2):85-92

Transmurálna disperzia komorovej repolarizácie a jej vzťah k výskytu malígnych komorových arytmií u pacientov po infarkte myokardu

Michálek P1, Hatahet SB2, Svetlošák M3, Margitfalvi P3, Waczulíková I4, Trnovec S1, Böhm A2, 5, 6, Beňačka O1, 3, Hatala R2, 3
1 Lekárská fakulta Univerzita Komenského v Bratislave
2 Lekárská fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzita v Bratislave
3 Oddelenie arytmií a kardiostimulácie Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava
4 Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského v Bratislave
5 Oddelenie akútnej kardiológie Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava
6 Academy Research Organization, Bratislava, Slovenská republika

Východiská: Potenciál využitia merania T-peak to T-end (TpTe) intervalu ako elektrokardiografického (ekg) parametra odrážajúceho transmurálnu disperziu komorovej repolarizácie (TDR), za účelom identifikácie pacientov s rizikom malígnych komorových arytmií (MKA) pre lepšiu selekciu kandidátov primárnej prevencie (PP) náhlej srdcovej smrti (NSS) pomocou implantovateľného kardioverter-defibrilátora (ICD) zostáva naďalej nejasný.

Ciele: Primárnym cieľom tejto práce bolo sledovať vzťah medzi trvaním TpTe intervalu na pokojovom 12-zvodovom elektrokardiograme (EKG) a výskytom MKA, ktoré viedli k adekvátnej intervencii ICD systému (AI). Sekundárnym cieľom bolo vyhodnotiť vzťah týchto a ďalších klinických parametrov k celkovej úmrtnosti.

Metodika: Zaradili sme 243 konzekutívnych pacientov so závažnou systolickou dysfunkciou ľavej komory (ĽK) po infarkte myokardu (IM) s jednodutinovým ICD implantovaným v rámci PP NSS v jednom implantačnom centre. Vyradení boli pacienti s akýmkoľvek iným ochorením, ktoré by mohlo interferovať s indikáciou implantácie ICD. Primárne sledované intervaly sa merali manuálne v súlade s akceptovanou metodológiou. Údaje o intervenciách ICD sa čerpali z interogácie zariadení počas pravidelných ambulantných kontrol. Mortalitné údaje pochádzali z databázy poisťovní a regulačných orgánov.

Výsledky: Nenašli sme významný vzťah medzi trvaním TpTe intervalu a výskytom MKA (71,5 ms u pacientov s MKA vs. 70 ms u pacientov bez MKA; p = 0,408). To platilo aj pre korigovaný TpTe interval (TpTec) a pomer intervalov TpTe ku QT (76,3 ms vs. 76,5 ms; p = 0,539 a 0,178 vs. 0,181; p = 0,547 v uvedenom poradí). Rovnako sme nezistili významný rozdiel medzi dĺžkou intervalov TpTe, TpTec a TpTe/QT pri analýze podľa celkového prežívania (71,5 ms v skupine zomretých pacientov vs. 70 ms v skupine prežívajúcich pacientov, HR 1,01; 95 % CI 0,99 - 1,02; p = 0,715; 76,3 ms vs. 76,5 ms; HR 1,01; 95 % CI 0,99 - 1,02; p = 0,208 a 0,178 vs. 0,186; p = 0,129 v uvedenom poradí). Medzi významné faktory ovplyvňujúce mortalitu patrili: vyšší vek (HR 1,06; 95 % CI 1,04 - 1,09; p < 0,001), nižšia ejekčná frakcia ĽK (HR 0,93; 95 % CI 0,89 - 0,97; p = 0,001), vyššia hodnota sérového kreatinínu (HR 1,01; 95 % CI 1,01 - 1,02; p < 0,001), nižšia glomerulárna filtrácia (HR 0,98; 95 % CI 0,97 - 0,99; p < 0,001), vyššia srdcová frekvencia (HR 1,02; 95 % CI 1,00 - 1,03; p = 0,024) a paradoxne nižšie BMI (HR 0,94; 95 % CI 0,89 - 0,98; p = 0,009). Zistili sme 1,7-násobne vyššie riziko úmrtia u diabetikov (HR 1,67; 95 % CI 1,05 - 2,66; p = 0,031), avšak nebol zaznamenaný významný rozdiel medzi prežívaním fajčiarov a nefajčiarov (HR 0,84; 95 % CI 0,40 - 1,75; p = 0,642). Signifikantne lepšie mali trojročné prežívanie pacienti v skupine s AI v porovnaní so skupinou bez AI (92,7 % vs. 75,5 %; p = 0,022 v uvedenom poradí).

Záver: U pacientov so systolickou dysfunkciou po IM sme nezistili významný rozdiel v sledovaných ekg parametroch TDR (TpTe, TpTec) v skupinách podľa prítomnosti malígnych komorových arytmií (vyjadrených AI ICD) a celkovej úmrtnosti. Zaznamenali sme rozdiely v niektorých známych klinických prediktoroch mortality v tejto populácii pacientov.

Kľúčové slová: transmurálna disperzia repolarizácie; komorová tachyarytmia; elektrokardiografia; T-peak to T-end; primárna prevencia náhlej srdcovej smrti

Uverejnené: February 1, 2020  Zobraziť citáciu

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Michálek P, Hatahet S, Svetlošák M, Margitfalvi P, Waczulíková I, Trnovec S, et al.. Transmurálna disperzia komorovej repolarizácie a jej vzťah k výskytu malígnych komorových arytmií u pacientov po infarkte myokardu. Cardiology Letters. 2020;29(2):85-92.
Stiahnuť citáciu

Referencie

  1. Sicouri S, Antzelevitch C. A subpopulation of cells with unique electrophysiological properties in the deep subepicardium of the canine ventricle. The M cell. Circ Res 1991;68:1729-1741. doi:10.1161/01.res.68.6.1729 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  2. Shimizu W, Antzelevitch C. Cellular basis for the ECG features of the LQT1 form of the long-QT syndrome. Circulation 1998;98:2314-2322. doi:10.1161/01.cir.98.21.2314 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  3. Drouin E, Charpentier F, Gauthier C, et al. Electrophysiologic characteristics of cells spanning the left ventricular wall of human heart: Evidence for presence of M cells. J Am Coll Cardiol 1995;26:185-192. doi:10.1016/0735-1097(95)00167-x Prejsť k pôvodnému zdroju...
  4. Watanabe N, Kobayashi Y, Tanno K, et al. Transmural dispersion of repolarization and ventricular tachyarrhythmias. J Electrocardiol 2004;37:191-200. doi:10.1016/j.jelectrocard.2004.02.002 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  5. Antzelevitch C, Sicouri S, Litovsky S, et al. Heterogeneity within the ventricula rwall. Electrophysiology and pharmacology of epicardial, endocardial, and M cells. Circ Res 1991;69:14271449. doi:10.1161/01.res.69.6.1427 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  6. Yan G, Wu Y, Liu T, et al. Phase 2 early after depolarization as a trigger of polymorphic ventricular tachycardia in acquired long-QT syndrome. Circulation 2001;103:2851-2856. doi:10.1161/01.cir.103.23.2851 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  7. Gupta P, Patel C, Patel H, et al. Tp-e/QT ratio as an index of arrhythmogenesis. J Electrocardiol 2008;41:567-574. doi:10.1016/j.jelectrocard.2008.07.016 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  8. Antzelevitch C. MC cells in the human heart. Circ Res 2010;106:815817. doi:10.1161/circresaha.109.216226 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  9. Smetana P, Schmidt A, Zabel M, et al. Assessment of repolarization heterogeneity for prediction of mortality in cardiovascular disease: peak to the end of the T wave interval and nondipolar repolarization components. J Electrocardiol 2011;44:301-308. doi:10.1016/j.jelectrocard.2011.03.004 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  10. Lellouche N, De Diego C, Akopyan G, et al. Changes and predictive value of dispersion of repolarization parameters for appropriate therapy in patients with biventricular implantable cardioverterdefibrillators. Heart Rhythm 2007;4:1274-1283. doi:10.1016/j.hrthm.2007.06.012 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  11. Letsas K, Weber R, Astheimer K, et al. Tpeak-Tend interval and Tpeak-Tend/QT ratio as markers of ventricular tachycardia inducibility in subjects with Brugada ECG phenotype. Europace 2009;12:271-274. doi:10.1093/europace/eup357 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  12. Morin D, Saad M, Shams O, et al. Relationships between the T-peak to T-end interval, ventricular tachyarrhythmia, and death in left ventricular systolic dysfunction. Europace 2012;14:1172-1179. doi:10.1093/europace/eur426 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  13. Rosenthal T, Stahls P, Abi Samra F, et al. T-peak to T-end interval for prediction of ventricular tachyarrhythmia and mortality in a primary prevention population with systolic cardiomyopathy. Heart Rhythm 2015;12:1789-1797. doi:10.1016/j.hrthm.2015.04.035 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  14. Porthan K, Viitasalo M, Toivonen L, et al. Predictive value of electrocardiographic T-wave morphology parameters and T-wave peak to T-wave end interval for sudden cardiac death in the general population. Circ Arrhythm Electrophysiol 2013;6:690696. doi:10.1161/circep.113.000356 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  15. Srinivasan N, Orini M, Providencia R, et al. Differences in the upslope of the precordial body surface ECG T wave reflect right to left dispersion of repolarization in the intact human heart. Heart Rhythm 2019;16:943-951. doi:10.1016/j.hrthm.2018.12.006 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  16. Malik M, Huikuri H, Lombardi F, et al. Is the Tpeak-Tend interval as a measure of repolarization heterogeneity dead or just seriously wounded? Heart Rhythm 2019;16:952-953. doi:10.1016/j.hrthm.2019.01.015 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  17. García-Pérez L, Pinilla-Domínguez P, García-Quintana A, et al. Economice valuations of implantable cardioverter-defibrillators: a systematic review. Eur J Health Econ 2014;16:879-893. doi:10.1007/s10198-014-0637-x Prejsť k pôvodnému zdroju...
  18. Strömberg A, Fluur C, Miller J, et al. ICD recipients' understanding of ethical issues, ICD function, and practical consequences of with drawing the ICD in the end-of-life. Pacing Clin Electrophysiol 2014;37:834-842. doi:10.1111/pace.12353 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  19. Olde Nordkamp L, Postema P, Knops R, et al. Implantable cardioverter-defibrillator harm in young patients within herited arrhythmia syndromes: A systematic review and meta-analysis of inappropriate shocks and complications. Heart Rhythm 2016;13:443-454. doi:10.1016/j.hrthm.2015.09.010 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  20. Goldenberg I, Moss A, Zareba W. QT Interval: How to measure it and what is "normal." J Cardiovasc Electrophysiol 2006;17:333336. doi:10.1111/j.1540-8167.2006.00408.x Prejsť k pôvodnému zdroju...
  21. Turagam MK, Velagapudi P, Kocheril A. Standardization of QRS duration measurement and LBBB criteria in CRT trials and clinical practice. Curr Cardiol Rev 2013;9:20-23. doi:10.2174/157340313805076269 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  22. Rosenthal T, Masvidal D, AbiSamra F, et al. Optimal method of measuring the T-peak to T-end interval for risk stratification in primary prevention. EP Europace 2017;20:698-705. doi:10.1093/europace/euw430 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  23. Haarmark C, Hansen P, Vedel-Larsen E, et al. The prognostic value of the Tpeak-Tend interval in patients undergoing primary percutaneous coronary intervention for ST-segment elevation myocardial infarction. J Electrocardiol 2009;42:555-560. doi:10.1016/j.jelectrocard.2009.06.009 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  24. Bazett HC. Ananalysis of the time-relations of electrocardiograms. Heart 1920;7:353-370.
  25. Yilmaz M. A novel electrocardiographic enigma: The measurement technique, interpretation of the Tp-e/QT ratio and its diagnostic use in making clinical decisions. Int J Curr Med PharmRes 2017;3:2827-2832. doi: 10.24327/23956429.ijcmpr20170348
  26. Fonarow G, Abraham W, Albert N, et al. A smoker's paradox in patients hospitalized for heart failure: findings from OPTIMIZE-HF. Eur Heart J 2008;29:1983-1991. doi: 10.1093/eurheartj/ehn210 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  27. Doi S, Islam N, Sulaiman K, et al. Demystifying smoker's paradox: a propensity score-weighted analysis in patients hospitalized with acute heart failure. J Am H Assoc 2019;8:23. doi: 10.1161/jaha.119.013056 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  28. Padwal R, McAlister F, McMurray J, et al. The obesity paradox in heart failure patients with preserved versus reduced ejection fraction: a meta-analysis of individual patient data. Int J Obes 2013;38:1110-1114. doi: 10.1038/ijo.2013.203 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  29. Raghavan S, Vassy J, Ho Y, et al. Diabetes mellitus-related all-cause and cardiovascular mortality in a National Cohort of Adults. J Am H Assoc 2019;8:4 doi: 10.1161/jaha.118.011295 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  30. van der Velde M, Matsushita K, Coresh J, et al. Lower estimated glomerular filtration rate and higher albuminuria are associated with all-cause and cardiovascular mortality. A collaborative meta-analysis of high-risk population cohorts. Kidney Int 2011;79:1341-1352. doi: 10.1038/ki.2010.536 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  31. Greenlee R, Go A, Peterson P, et al. Device therapies among patients receiving primary prevention implantable cardioverter-defibrillators in the cardiovascular research network. J Am Heart Assoc 2018;7:7 doi: 10.1161/jaha.117.008292 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  32. Defaye P, Boveda S, Klug D, et al. Dual- vs. single-chamber defibrillators for primary prevention of sudden cardiac death: long-term follow-up of the Défibrillateur Automatique Implantable-Prévention Primaire registry. EP Europace 2017;19:1478-1484. doi: 10.1093/europace/euw230 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  33. Theuns D, Rivero-Ayerza M, Boersma E, et al. Prevention of inappropriate therapy in implantable defibrillators: A metaanalysis of clinical trials comparing single-chamber and dual-chamber arrhythmia discrimination algorithms. Int J Cardiol 2008;125:352-357. doi: 10.1016/j.ijcard.2007.02.041 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  34. Lee D, Krahn A, Healey J, et al. Evaluation of early complications related to de novo cardioverter defibrillator implantation. J Am Coll Cardiol 2010;55:774-782. doi: 10.1016/j.jacc.2009.11.029 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  35. Peterson P, Varosy P, Heidenreich P, et al. Association of single- vs dual-chamber ICD with mortality, readmissions, and complications among patients receiving an ICD for primary prevention. JAMA 2013;309:2025. doi: 10.1001/jama.2013.4982 Prejsť k pôvodnému zdroju...