Cardiology Letters 2018, 27(6):289-294

Úloha nových biomarkerov pri akútnom kardiorenálnom syndróme

Danková M¹, Mináriková Z², Danko J³, Gergel J⁴, Ponťuch P², Goncalvesová E¹

¹ Kardiologická klinika LFUK a NÚSCH, a. s., Oddelenie zlyhávania a transplantácie srdca, Bratislava

² IV. interná klinika LFUK a UN Bratislava

³ Slovenská technická univerzita, Bratislava

⁴ Medirex, a. s. Bratislava, Slovenská republika

Úvod: Akútne poškodenie obličiek (AKI) predstavuje významný problém vzhľadom na zvýšenú morbiditu a mortalitu u pacientov s akútnym srdcovým zlyhávaním (ASZ). Nové biomarkery, ako lipokalín asociovaný so želatinázou neutrofilov (NGAL), tkanivový inhibítor metaloproteináz (TIMP-2) a inzulínu podobný rastový faktor viažuci proteín (IGFBP 7) predstavujú skupinu molekúl, ktoré sa zdajú byť relevantné vzhľadom na posúdenie vzniku AKI u vysokorizikových pacientov s ASZ.

Cieľ: Cieľom práce bolo stanoviť hladiny nových biomarkerov a identifikovať prediktory AKI u pacientov s akútnym srdcovým zlyhávaním.

Metodika: Hodnotili sme klinické, echokardiografické parametre a vybrané biomarkery u 72 pacientov prijatých pre ASZ. V prípade 41 pacientov (56,9 %) išlo o novozistené SZ, u 31 pacientov (43,1 %) o dekompenzáciu chronického SZ. Priemerný vek v celom súbore bol 69 ± 10,3 rokov so zastúpením pohlaví 46/26 (M/Ž). SZ so zachovanou ejekčnou frakciou/SZ s redukovanou ejekčnou frakciou/SZ so stredne redukovanou ejekčnou frakciou malo 33/23/16 pacientov. Priemerná hodnota sTK v celom súbore bola 140,6 ± 30 mmHg. Poškodenie obličiek bolo definované podľa odporúčaní KDIGO na základe dynamiky kreatininémie a dennej diurézy, podľa čoho boli pacienti rozdelení do skupín bez (AKI-, n = 52) a s (AKI+, n = 20) poškodením obličiek.

Výsledky: U 27 % pacientov sme zaznamenali vývoj AKI do 72 hodín od prijatia. Pacienti s AKI+ boli starší [75 vs. 64 rokov (medián), p = 0,01], s nižším BMI [28 vs. 29,5 kg/m2 (medián), p = 0,04], častejšie v skupine SZREF (45,8 %, p = 0,002). Medián hodnôt u-NGAL pri prijatí bol v skupine AKI+ signifikantne vyšší ako u pacientov AKI- (152 vs. 19,5 ng/ml; p <.0001). Medián hodnôt u-TIMP2 bol v skupine AKI+ 194,1 verzus 42,5 ng/ ml u AKI- pacientov (p <.0001). Medián hodnôt IGFBP7 bol u AKI+ 379 verzus 92,4 pg/ml u AKI- pacientov (p <.0001). S výnimkou BMI, parametre, ako: vek, u-NGAL, u-TIMP2, u-IGFBP7, s-hemoglobín a hodnota EFĽK, signifikantne rozlišovali vznik AKI.

Záver: Hladiny biomarkerov, ako u-NGAL, u-TIMP2, u-IGFBP7 sú detekovateľné v moči ešte pred vzostupom sérového kreatininínu. Prediktormi AKI u pacientov s ASZ boli vek, zvýšené hodnoty markerov srdcového zlyhávania a renálneho poškodenia spolu so stanovením EFĽK a sérového hemoglobínu pri prijatí.

Kľúčové slová: biomarkery; kardiorenálny syndróm; akútne srdcové zlyhávanie

Uverejnené: June 1, 2018  Zobraziť citáciu