Oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti,
Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií

Cardiology Letters 2017, 26(5):269-275

Demografické a klinické charakteristiky pacientov hospitalizovaných pre srdcové zlyhávanie na Slovensku. Register SLOVASeZ II

Gonçalvesová E1, Danková M1, Lesný P1, Varga I2, Luknár M1, Šimovičová V1, Kováčová M1
1 Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb a.s., Bratislava
2 Cardio-Integra, Bratislava, Slovenská republika

Úvod: Zberu a vyhodnocovaniu údajov o pacientoch s akútnym srdcovým zlyhávaním sa v Slovenskej republike v roku 2014 venuje register SLOVASeZ II.

Cieľ: Analýza vybraných charakteristík neselektovanej populácie pacientov hospitalizovaných s akútnym srdcovým zlyhávaním (ASZ).

Metodika: Formou multicentrického prieskumu sme prospektívne analyzovali údaje o 592 pacientoch hospitalizovaných v 14 centrách po celom Slovensku. Zber údajov (120 parametrov v 10 kategóriách) prebiehal elektronicky počas troch mesiacov (od 1. apríla 2014 do 30. júna 2014). Údaje boli po kontrole správnosti štatisticky spracované.

Výsledky: Priemerný vek bol 73 ± 11,5 rokov so zastúpením pohlaví (muži/ženy) 51/49 %. Väčšina pacientov bola prijatá pre postupné zhoršovanie známeho SZ, ktoré nebolo riešiteľné ambulantnou cestou (49 %). ASZ de novo diagnostikované bolo v 25 %. Prudké zhoršenie známeho SZ bolo príčinou hospitalizácie v 26 % prípadov. Najčastejšou primárnou etiológiou SZ bola koronárna choroba (47,1 %), nasledovaná artériovou hypertenziou (16,7 %), chlopňovou chybou (14,4 %) a dilatačnou kardiomyopatiou (10,8 %). Z pridružených ochorení prevažovala artériová hypertenzia (90 %), fibrilácia predsiení (56,6 %), dyslipidémia (56,3 %), diabetes mellitus (46,8 %) a chronická obličková choroba (40,7 %). Hodnoty systolického krvného tlaku pri prijatí pod 110 mmHg boli u 17,4 % pacientov. Echokardiografické vyšetrenie bolo dostupné u 74 % pacientov, pričom zastúpenie redukovanej/stredne redukovanej a zachovanej funkcie ĽK bolo 40/20/40 %. Dostupnosť vyšetrenia nátriuretických peptidov bola u 77,2 % pacientov. Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 9,4 dňa a hospitalizačná letalita bola 9,1 %.

Záver: Výsledky registra sú porovnateľné so zahraničnými observačnými štúdiami a registrami. Za posledné roky došlo k zlepšeniu dostupnosti echokardiografickej diagnostiky, nátriuretických peptidov. Hospitalizačná mortalita je vysoká a v porovnaní s podobným prieskumom z roku 2007 sa nezmenila. Obr. 4, Tab. 2, Lit. 21, online full text (Free, PDF) www. cardiology.sk

Kľúčové slová: SLOVASeZ; srdcové zlyhávanie; charakteristiky; register

Uverejnené: May 1, 2017  Zobraziť citáciu

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Gonçalvesová E, Danková M, Lesný P, Varga I, Luknár M, Šimovičová V, Kováčová M. Demografické a klinické charakteristiky pacientov hospitalizovaných pre srdcové zlyhávanie na Slovensku. Register SLOVASeZ II. Cardiology Letters. 2017;26(5):269-275.
Stiahnuť citáciu

Referencie

  1. Ponikowski P, Voors AA, Anker SD, et al. 2016 ESC guidelines for the diagnosis and treatment of acute and chronic heart failure. Eur Heart J. 2016;37:2129-2200. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  2. Goncalvesová E et al. Zlyhávanie srdca. Bratislava: Pro Litera; 616.
  3. Abraham WT, Adams KF, Fonarow GC, et al. In-hospital mortality in patients with acute decompensated heart failure requiring intravenous vasoactive medications: an analysis from the Acute Decompensated Heart Failure National Registry (ADHERE). J Am Coll Cardiol 2005;46:57-64. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  4. Bueno H, Ross JS, Wang Y, et al. Trends in length of stay and shortterm outcomes among medicare patients hospitalised for heart failure, 1993-2006. JAMA 2010;303:2141-2147. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  5. Goncalvesová E, Varga I, Lesný P, et al. Charakteristiky a osud pacientov s akútnym srdcovým zlyhávaním v aktuálnej klinickej praxi. Vnitrní Lek. 2010;56:845-853.
  6. Zdravotnícka ročenka 2011. Edícia ročeniek. Bratislava: NCZI; 2012.
  7. Teng TH, Finn J, Hobbs M, et al. Heart failure: incidence, case fatality and hospitalization rates in Western Australia between 1990-2005. Circulation Heart failure 2010;3:236-243. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  8. Schaufelberger M, Swedberg K, Koster M, et al. Decreasing oneyear mortality and hospitalization rates for heart failure in Sweden; Data from the Swedish Hospital Discharge Registry 1988 to 2000. Eur Heart J 2004;25:300-307. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  9. Dunlay SM, Redfield MM, Weston SA, et al. Hospitalizations after heart failure diagnosis a community perspective. JACC 2009;54:1695-1702. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  10. Farmakis D, Parissis J, Lekakis J, et al. Acute heart failure: epidemiology, risk factors and prevention. Rev Esp Cardiol. 2015;68:245-248. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  11. Spinar J, Parenica J, Vitovec J, et al. Baseline characteristics and hospital mortality in the Acute Heart Failure Database (AHEAD) Main registry. Critical Care 2011;15:R291 Prejsť k pôvodnému zdroju...
  12. Nieminen MS, Brutsaert D, Dickstein K, et al. Euro Heart Failure Survey II (EHFS II): a survey on hospitalized acute heart failure patients: description of population. Eur Heart J 2006;27:27252736. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  13. Follath F, Delgado JF, Mebazaa A, et al. Classifying patients with acute heart failure presentation, treatment ant outcome. A nine contry survey of acute heart failure management (ALARM-HF). Eur J Heart Fail 2008;7(suppl):64. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  14. Maggioni AP, Dahlstrom U, Filippatos G, et al. EURObservational Research Programme: The Heart Failure Pilot Survey (ESC-HF Pilot). Eur J Heart Fail 2010;12:1076-1084. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  15. Smit MD, Moes ML, Maass AH, et al. The importance of whether atrial fibrillation or heart failure develops first. Eur J Heart Fail 2012;14:1030-1040. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  16. Abraham WTm Fonarow GC, Albert NM, et al. Predictors of in-hospital mortality in patients hospitalised for heart failure: insight from the Organised Program to Initiative Lifesaving Treatment in Hospitalized Patients with Heart Failure (OPTIMIZE-HF). J am Coll Cardiol. 2008;52:347-352.
  17. Laurenco P, Ribeiro DA, Cunha FM, et al. Is there a heart rate paradox in acute heart failure? Int. J of Cardiology.2016;203:409-414. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  18. Roberts E, Ludman AJ, Dworzynski K, et al. The diagnostic accuracy of the natriuretic peptides in heart failure: systematic review and diagnostic meta-analysis in the acute care setting. BMJ 2015;350:h910. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  19. Maisel A, Mueller C, Adams K, et al. State of the art: using natriuretic peptide levels in clinical practice. Eur J Heart Fail 2008;10:824-839. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  20. Follath F, Yilmaz MB, Delgado JF, Parissis JT, Porcher R, Gayat E, et al. Clinical presentation, management and outcomes in the Acute Heart Failure Global Survey of Standard Treatment (ALARM-HF). Intensive Care Med. 2011;37:619-626. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  21. Fonarow GC, Abraham WT, Albert N, Gattis W, Gheorghiade M, Greenberg B, et al. Impact of evidence-based heart failure therapy use at hospital discharge on treatment rates during follow-up: a report from the Organized Program to Initiate Lifesaving Treatment in Hospitalized Patients With Heart