Oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti,
Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií

Cardiology Letters 2017, 26(2):69-82

Indikujeme adekvátne invazívnu diagnostiku u pacientov s NSTE-AKS? Analýza výsledkov registra SLOVAKS-2 z roku 2015

Kovář F1, Studenčan M2, Alberty R3, Hricák V4, Kurray P5, Kamenský G6, Šimková I4, Hatala R4
1 I. Interná klinika Univerzitnej nemocnice v Martine
2 Kardiocentrum FNsP J. A. Reimana v Prešove
3 Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
4 Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave
5 Kardiocentrum s.r.o. v Nitre
6 V. interná klinika Univerzitnej nemocnice v Bratislave, Slovenská republika

Úvod: Zberu údajov od pacientov s akútnym koronárnym syndrómom bez elevácií segmentov ST (NSTE-AKS) sa venuje v Slovenskej republike register SLOVAKS, ktorý komplexne vyhodnocuje aj manažment NSTE-AKS.

Cieľ: Rozbor a vyhodnotenie údajov od hospitalizovaných pacientov s NSTE-AKS, posúdenie neinvazívneho a invazívneho manažmentu vzhľadom na odborné odporúčania.

Metodika: Zber údajov formou elektronických nahlásení od pacientov hospitalizovaných s NSTE-AKS počas dvoch mesiacov (február a marec) 2015. Hodnotené boli vybrané anamnestické ukazovatele, rizikový profil, komplexná farmakologická liečba, indikácia na invazívnu diagnostiku a následná revaskularizácia koronárneho riečiska. Rozbor bol vykonaný tak v celom súbore NSTE-AKS, ako aj so zameraním na pohlavie a prítomnosť diabetes mellitus. Výsledky boli porovnané s údajmi z registrov SLOVAKS 2007 a 2008 a SLOVAKS-2 z roku 2011.

Výsledky: Analyzované boli údaje od 1 123 pacientov s NSTE-AKS, 682 mužov (priemerný vek 65,4 ± 10,9 roka) a 441 žien (priemerný vek 70,9 ± 10,2 roka). Pre nestabilnú angínu pektoris (NAP) bolo hospitalizovaných 502 a pre infarkt myokardu bez elevácií segmentov ST (NSTEMI) 621 pacientov. U pacientov tak s NAP, ako aj NSTEMI bol vysoký výskyt hypertenzie (88,8 %, respektíve 87,1 %), diabetes mellitus (31,3 %, respektíve 38,6 %) a hyperlipoproteinémie (68,7 %, respektíve 63,9 %). Vysoký podiel chorých (80 - 90 %) bol liečený odporúčanou komplexnou farmakoterapiou (duálna protidoštičková a parenterálna antikoagulačná liečba, statíny, betablokátory, ACE inhibítory/sartany). Na invazívnu diagnostiku bolo indikovaných 67,7 % pacientov v skupine NAP a 62,0 % pri NSTEMI. Následná intervenčná liečba sa realizovala u 37,8 % pacientov s NAP a 33,8 % s NSTEMI. Kardiochirurgickú revaskularizáciu podstúpilo 5,0 % pacientov s NAP a 8,4 % s NSTEMI. Ďalších 7,0 % pri NAP a 5,2 % pri NSTEMI bolo plánovaných na by-passový výkon elektívne. Z kardiocentier bolo hlásených 64,4 % pacientov s NSTE-AKS (z ktorých 55,3 % podstúpilo intervenčnú liečbu). Nemocničná mortalita pacientov s NSTE-AKS bola 3,6 %, z toho v skupine NAP 0,4 % a NSTEMI 6,25 %. U pacientov s NSTEMI manažovanými invazívne bola nemocničná mortalita 1 %.

Záver: Výsledky registra SLOVAKS-2 z roku 2015 dokumentovali vzhľadom na odporúčania kvalitnú komplexnú farmakoterapiu NSTE-AKS. Nižší podiel pacientov s NSTE-AKS hospitalizovaných v kardiocentrách mal vplyv na indikáciu invazívnej diagnostiky a následnej koronárnej revaskularizácie.

Kľúčové slová: SLOVAKS; register akútnych koronárnych syndrómov; NAP/NSTEMI; medikamentózna terapia; invazívna diagnostika clinical practice profile, anamnestic data, complex pharmacological treatment,

Uverejnené: February 1, 2017  Zobraziť citáciu

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Kovář F, Studenčan M, Alberty R, Hricák V, Kurray P, Kamenský G, et al.. Indikujeme adekvátne invazívnu diagnostiku u pacientov s NSTE-AKS? Analýza výsledkov registra SLOVAKS-2 z roku 2015. Cardiology Letters. 2017;26(2):69-82.
Stiahnuť citáciu