Oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti,
Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií

Cardiology Letters 2016, 25(6):443-448

Echokardiografia a fibrilácia predsiení u seniorov: údaje zo štúdie SAFIS

Dúbrava M1, Németh F2, Drobná T3, Gerlich L4
1 Klinika geriatrie LFUK a UN Bratislava
2 Oddelenie vnútorného lekárstva a geriatrie, FNsP J. A. Reimana v Prešove
3 Oddelenie geriatrie a dlhodobo chorých, FN Trenčín
Oddelenie dlhodobo chorých NsP Prievidza - nemocnica Bojnice, Slovenská republika

Fibrilácia predsiení (FiP) je najčastejšou arytmiou seniorov a zároveň má potenciál výrazne negatívne ovplyvňovať kvalitu ich života. Podľa ostatných globálnych odporúčaní na manažment FiP sa transtorakálna echokardiografia (TTE) má urobiť u každého pacienta s FiP. V tomto článku ponúkame prioritné informácie o tom, ako často sú hospitalizovaní seniori s FiP echokardiograficky vyšetrení v reálnej klinickej praxi. Tieto zistenia pochádzajú zo štúdie "Slovenský Audit FIbrilácie predsiení u Seniorov" (akronym SAFIS), ktorá zahŕňala 65-ročných a starších pacientov s FiP hospitalizovaných počas 2,5 roka na štyroch akútnych geriatrických pracoviskách. Išlo o 4 252 pacientov, ich priemerný vek bol 80,9 roka. U nich sme mali informáciu o TTE zrealizovanej v priebehu roka pred hospitalizáciou alebo počas nej (kumulatívna TTE vyšetrenosť) u 53,6 % pacientov (v roku pred hospitalizáciou u 23,6 % pacientov, počas hospitalizácie u 32,4 %). Vidíme dve hlavné príčiny tejto nedostačujúcej TTE vyšetrenosti: reálnu TTE dostupnosť pre seniora a neustále sa skracujúcu dĺžku hospitalizácie polymorbídneho seniora. Aj v prípade prvý raz diagnostikovanej FiP kumulatívna TTE vyšetrenosť dosiahla len 58 %. TTE vyšetrenosť významne klesala s vekom pacientov (zo 68 % u 65- až 69-ročných po 41 % u 90-ročných a starších). Významný rozdiel v kumulatívnej TTE vyšetrenosti bol u pacientov zomretých (38 %) vs nezomretých (56 %). Aj uvedené podskupiny pacientov predstavujú cieľovú skupinu, pri ktorej by sme sa mali zamerať na zvýšenie frekvencie ich TTE vyšetrovania. Za potešiteľné považujeme dve zistenia: v priebehu štúdie frekvencia TTE štatisticky významne vzrástla (zo 49,9 na 56,3 %) a u pacientov primárne na hospitalizáciu prijatých pre FiP bola TTE vyšetrenosť vyššia než u pacientov s FiP primárne hospitalizovaných z iných dôvodov než FiP (kumulatívne o 15,9 %).

Kľúčové slová: fibrilácia predsiení; geriatria; echokardiografia; SAFIS

Uverejnené: June 1, 2016  Zobraziť citáciu

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Dúbrava M, Németh F, Drobná T, Gerlich L. Echokardiografia a fibrilácia predsiení u seniorov: údaje zo štúdie SAFIS. Cardiology Letters. 2016;25(6):443-448.
Stiahnuť citáciu

Referencie

  1. Fumagalli S, Nieuwlaat R, Tarantini F. Characteristics, management and prognosis of elderly patients in the Euro Heart Survey on atrial fibrillation. Aging Clin Exp Res 2012; 24(5): 517-523. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  2. Camm AJ, Kirchhof P, Lip GYH, et al. Guidelines for the management of atrial fibrillation. Eur Heart J 2010; 31(19):2369-2429. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  3. Camm AJ, Lip GY, De Caterina R, et al. 2012 focused update of the ESC Guidelines for the management of atrial fibrillation: an update of the 2010 ESC Guidelines for the management of atrial fibrillation. Eur Heart J 2012;33(21):2719-2747. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  4. Kirchhof P, Benussi S, Kotecha D, et al. 2016 ESC Guidelines for the management of atrial fibrillation developed in collaboration with EACTS: The Task Force for the management of atrial fibrillation of the European Society of Cardiology (ESC). Developed with the special contribution of the European Heart Rhythm Association (EHRA) of the ESC. Endorsed by the European Stroke Organisation (ESO). Eur Heart J 2016;37(38):2893-2962. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  5. Hatala R, Hlivák P, Urban L, Chroust K. Profil tromboembolického rizika u pacientov s fibriláciou predsiení v ambulantnej praxi internistov a kardiológov na Slovensku: údaje z REgistra AtriáLnej FIBrilácie v reálnej praxi (REALFIB). Cardiology Lett 2012;21(2):98-110.
  6. Hatala R, Urban L, Hlivák P, Smolková K, Spitzerová H. Kvalita antikoagulačnej liečby warfarínom u chorých s nevalvulárnou fibriláciou predsiení v podmienkach ambulantnej praxe na Slovensku. Cardiology Lett 2012;21(2):113-123.
  7. Dúbrava M, Németh F, Drobná T, Gerlich L. Fibrilácia predsiení u seniorov: základné dáta zo štúdie SAFIS (metodika, prevalencia a typy fibrilácie predsiení). Geriatria 2016;22(1)8 -19.
  8. Donal E, Lip GY, Galderisi M, et al. EACVI/EHRA expert consensus document on the role of multi-modality imaging for the evaluation of patients with atrial fibrillation. Eur Heart J Cardiovasc Imaging 2016;17(4):355-383. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  9. d'Arcy JL, Coffey S, Loudon MA. Large-scale community echocardiographic screening reveals a major burden of undiagnosed valvular heart disease in older people: the OxVALVE Population Cohort Study. Eur Heart J 2016; [Epub ahead of print] Prejsť k pôvodnému zdroju...
  10. Sakabe K, Fukuda N, Fukuda Y, Morishita S, Shinohara H, Tamura Y. Prediction of transition to chronic atrial fibrillation in elderly patients with nonvalvular paroxysmal atrial fibrillation by transthoracic Doppler echocardiography. Clin Cardiol 2009;32(11):E23-E28. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  11. Sakabe K, Fukuda N, Fukuda Y, Morishita S, Shinohara H, Tamura Y. Transthoracic echocardiography during sinus rhythm identifies elderly patients with nonvalvular paroxysmal atrial fibrillation at high risk of cerebral infarction. Int J Cardiol 2009;136(3):346-348. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  12. Losi MA, Izzo R, De Marco M, et al. Cardiovascular ultrasound exploration contributes to predict incident atrial fibrillation in arterial hypertension: the Campania Salute Network. Int J Cardiol 2015;199:290-295. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  13. Vaziri SM, Larson MG, Benjamin EJ, Levy D. Echocardiographic predictors of nonrheumatic atrial fibrillation. The Framingham Heart Study. Circulation. 1994;89(2):724-730. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  14. Hanon O, Assayag P, Belmin J, et al. Expert consensus of the French Society of Geriatrics and Gerontology and the French Society of Cardiology on the management of atrial fibrillation in elderly people. Arch Cardiovasc Dis 2013;106(5):303-323. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  15. Dúbrava M, Drobná T, Németh F, Gerlich L, Krčméry S. Odporúčania na manažment seniorov s fibriláciou predsiení v Slovenskej republike. Geriatria 2015;21(1):44-46.
  16. Nieuwlaat R, Capucci A, Camm AJ, et al. Atrial fibrillation management: a prospective survey in ESC member countries: the Euro Heart Survey on Atrial Fibrillation. Eur Heart J. 2005;26(22):2422-2434. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  17. Russo C, Jin Z, Sera F, et al. Left ventricular systolic dysfunction by longitudinal strain is an independent predictor of incident atrial fibrillation: A community-based cohort study. Circ Cardiovasc Imaging. 2015;Aug;8(8):e003520. Prejsť k pôvodnému zdroju...