Cardiology Letters 2014, 23(2):115-125

Súčasný stav manažmentu pacientov s NSTE-AKS v Slovenskej republike. Analýza výsledkov registra SLOVAKS-2 z roku 2011

Kovář F¹, Studenčan M², Hricák V³, Kurray P⁴, Alberty R⁵, Gonçalvesová E³, Kamenský G⁶

¹ 1I. interná klinika Univerzitnej nemocnice v Martine

² Kardiocentrum FNsP J. A. Reimana v Prešove

³ Národný ústav srdcových a cievnych chorôb a.s. v Bratislave

⁴ Kardiocentrum Nitra, s.r.o. v Nitre

⁵ Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

⁶ V. interná klinika Univerzitnej nemocnice v Bratislave, Slovenská republika

Úvod: Akútny koronárny syndróm bez elevácií segmentov ST (NSTE-AKS) je prognosticky závažné ochorenie s potenciálne vysokou letalitou. Zberom údajov o NSTE-AKS na Slovensku sa zaoberá register akútnych koronárnych syndrómov SLOVAKS.

Cieľ: Analyzovať a vyhodnotiť údaje o manažmente NSTE-AKS na Slovensku, posúdiť implementáciu odborných odporúčaní do reálnej klinickej praxe.

Metodika: Údaje pre analýzu boli získané počas dvoch mesiacov (august, september) 2011. Elektronické hlásenia o hospitalizácii pacientov s NSTE-AKS boli odosielané z 68 pracovísk (t. j. 88 % všetkých) v Slovenskej republike. Hodnotené boli vybrané anamnestické ukazovatele, riziková stratifikácia AKS, poskytnutá komplexná farmakologická liečba, indikácia k invazívnej diagnostike (SKG) a revaskularizácii koronárneho riečiska (PKI a CABG). Analýza bola realizovaná tak v celom súbore pacientov, ako aj v podskupinách podľa pohlavia, zvýšeného troponínu a prítomnosti diabetes mellitus. Počas 30 dní, 6 a 12 mesiacov sa sledovala letalita.

Výsledky: Vyhodnotených bolo 1 082 hlásení o hospitalizácii pacientov s NSTE-AKS, 682 mužov (priemerný vek 64,6 ± 11,3 r.) a 400 žien (priemerný vek 71,3 ± 10,5 r.). 520 pacientov bolo hospitalizovaných pre nestabilnú angínu pektoris (NAP) a 562 hospitalizácií bolo pre infarkt myokardu bez elevácií ST (NSTEMI). U pacientov s NAP a NSTEMI bol vysoký výskyt hypertenzie (92,7 %, respektíve 88,4 %) a diabetes mellitus (33,7 %, respektíve 40,7 %). Vysoký podiel pacientov s NAP a NSTEMI (vyše 80 - 90 %) bol liečený duálnou protidoštičkovou liečbou, betablokátormi, ACE inbibitórmi/sartanmi a statínmi. Narástol počet pacientov s NAP a NSTEMI vyšetrených SKG (68,3 %, respektíve 62,8 %), liečených PKI (44,2 %, respektíve 35,9 %) a CABG (10,6 %, respektíve 13,%). Letalita u pacientov s NAP bola nižšia v porovnaní s NSTEMI tak u diabetikov (30-dňová: 1,2 % vs 7,0 %, p = 0,011 a šesťmesačná: 8,2 % vs 14,5 %, p = 0,052), ako aj u chorých bez diabetes mellitus (30-dňová: 0,9 % vs 8,3 %, p = 0,000 a šesťmesačná: 3,3 % vs 15,1 %, p= 0,000). Jednoročná letalita bola u NSTEMI takmer 3,5-násobne zvýšená v porovnaní s NAP (odds ratio, 95 % CI): 3,384 (2,253 - 5,082), p < 0,001.

Záver: Výsledky analýzy registra SLOVAKS-2 potvrdili uspokojivú implementáciu odporúčaní pre farmakologickú liečbu NSTE-AKS na Slovensku. Oproti rokom 2007 - 2008 je zreteľný nárast invazívne vyšetrených a následne revaskularizovaných pacientov. V budúcnosti bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť najmä rizikovým skupinám s NSTE-AKS.

Kľúčové slová: register akútnych koronárnych syndrómov; SLOVAKS; NAP, NSTEMI; medikamentózna terapia; invazívna diagnostika; letalita

Uverejnené: February 1, 2014  Zobraziť citáciu