Cardiology Letters 2013, 22(6):459-465

Systolický tlak v arteria pulmonalis - priame meranie versus odhad podľa echokardiografie u pacientov s pľúcnou artériovou hypertenziou a pľúcnou venóznou hypertenziou

Solík P¹, Lesný P¹, Luknár M¹, Varga I¹, Wimmerová S², Gonçalvesová E¹

¹ Centrum pre pľúcnu artériovú hypertenziu, Oddelenie zlyhávania a transplantácie srdca, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb a.s. v Bratislave, Slovenská republika

² Ústav biofyziky, informatiky a bioštatistiky, Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Slovenská republika

Úvod: Pravostranná katetrizácia srdca je "zlatým štandardom" pri diagnostike pľúcnej hypertenzie. Echokardiografické vyšetrenie je vzhľadom k ľahkej dostupnosti, finančnej nenáročnosti, neinvazívnemu charakteru a rýchlej realizácii často používané v skríningu pľúcnej hypertenzie, pri hodnotení jej príčin a prognózy.

Cieľ: Vyhodnotenie presnosti odhadu systolického tlaku v arteria pulmonalis Dopplerovskou echokardiografiou v porovnaní s priamym invazívnym meraním pomocou pravostrannej katetrizácie. Analýza príčin nezhôd v porovnávaných metódach. Súbor: Sledovaný súbor tvorí 217 pacientov (145 mužov, 72 žien), u ktorých bolo realizované echokardiografické vyšetrenie so zameraním na detekciu pľúcnej hypertenzie a ktorí následne absolvovali pravostrannú katetrizáciu srdca. Echokardiografické vyšetrenie bolo vykonané do 24 hodín pred pravostrannou katetrizáciou srdca. Invazívne vyšetrenie bolo realizované pomocou Swanovho-Ganzovho termodilučného katétra zavedeného cestou vena jugularis interna do arteria pulmonalis. (Zhoda medzi echokardiografickým odhadom a priamym meraním systolického tlaku v arteria pulmonalis bola definovaná ako rozdiel medzi meraním a odhadovanou hodnotou ≤15 % meranej hodnoty).

Výsledky: Hodnoty systolického tlaku v arteria pulmonalis stanovené odhadom pri echokardiografickom vyšetrení štatisticky významne korelovali s priamym meraním pri pravostrannej katetrizácii srdca (korelačný koeficient r = 0,747, p < 0,001). Rozdiel medzi priamym meraním a echokardiografickým odhadom sa pohyboval od -25,6 do +31,1 mmHg (pri 95 % limite zhody). Zhoda bola v 103 prípadoch (47,5 %). V 80 prípadoch (36,9 %) bol echokardiografický odhad tlaku v arteria pulmonalis vyšší ako hodnota stanovená pravostrannou katetrizáciou. Naopak v 34 prípadoch (15,6 %) bol odhadovaný tlak v arteria pulmonalis pri echokardiografickom vyšetrení nižší ako hodnota nameraná pravostrannou katetrizáciou srdca. Stupeň trikuspidálnej regurgitácie je faktorom, ktorý ovplyvňuje presnosť echokardiografického odhadu tlaku v arteria pulmonalis. V prípade funkcie pravej komory hodnotenej pomocou TAPSE (tricuspid annular plane systolic excursion) sme nezistili signifikantný vplyv na presnosť echokardiografického odhadu tlaku v arteria pulmonalis. K podhodnocovaniu dochádza často u chorých, kde bol odhadovaný sPAP ≤ 36 mmHg (28,2 % podhodnotených výsledkov). K nadhodnocovaniu dochádza najmä v prípadoch, kde je echokardiografický odhad sPAP >50 mmHg (40,7 % nadhodnotených výsledkov).

Záver: Napriek dobrej korelácii medzi oboma vyšetrovacími modalitami pri určení hodnoty tlaku v arteria pulmonalis je spoľahlivá kvantifikácia pľúcnej hypertenzie možná len pomocou pravostrannej katetrizácie srdca. Z klinického hľadiska je dôležité si uvedomiť, že u takmer 30 % pacientov, kde bola PH odhadovaná ako ľahká, má v skutočnosti vyšší sPAP. Znamená to, že u pacientov s klinickým podozrením na PAH a negatívnym echokardiografickým vyšetrením je indikovaná pravostranná katetrizácia srdca. Obr. 2, Tab. 5, Lit. 11, Online full text (/Free, PDF)

Kľúčové slová: pľúcna hypertenzia; echokardiografia; pravostranná katetrizácia srdca

Uverejnené: June 1, 2013  Zobraziť citáciu