Cardiology Letters 2012, 21(5):397-405

Možno koncentrácie rastového hormónu a IGF-1 využiť pri stratifikácii ďalšieho kardiovaskulárneho rizika u pacientov po akútnom infarkte myokardu?

Mechirova V, Pytliak M, Vargova V, Franko S, Mandulakova A

I. Interná klinika, Lekárská fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a UN v Košiciach, Slovenská republika

Úvod: V ostatnom čase sa výskum v kardiológii zameral aj na hľadanie vhodných biochemických markerov pri ďalšej stratifikácii kardiovaskulárneho rizika. Manažment pacientov s kardiovaskulárnym ochorením by profitoval z valídnych markerov zvýšeného rizika, čo by pomohlo optimalizovať liečbu. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať koncentrácie rastového hormónu a inzulínu podobného rastového faktora-1 (IGF-1) u pacientov s akútnym infarktom myokardu (AIM) hospitalizovaných na jednotke intenzívnej starostlivosti v porovnaní s kontrolnou skupinou. Navyše sme zisťovali asociáciu medzi koncentráciami rastového hormónu a IGF-1 s markermi poškodenia myokardu (troponín T) a ich koreláciu s ejekčnou frakciou ľavej komory meranej na siedmy deň po infarkte. Súbor a metódy: Vyšetrili sme skupinu 15 pacientov vo veku 50 - 60 rokov s akútnym infarktom myokardu (STEMI aj NSTEMI). Kontrolnú skupinu tvorilo sedem pacientov, ktorí boli prijatí do nemocnice kvôli diferenciálnej diagnostike bolestí na hrudníku. Rastový hormón a IGF-1 boli stanovené v perakútnej fáze infarktu myokardu (4,5 h ± 0,5 h od nástupu bolestí na hrudníku) a na siedmy deň po nástupe bolestí. Echokardiografia bola realizovaná siedmy deň hospitalizácie.

Výsledky: Pri porovnaní koncentrácií rastového hormónu mali pacienti s AIM signifikantne vyššie koncentrácie rastového hormónu v perakútnej fáze (p < 0,001) a nesignifikantne vyššie na siedmy deň hospitalizácie ako pacienti z kontrolnej skupiny. U pacientov s AIM boli koncentrácie rastového hormónu 2 - 3-násobne vyššie v perakútnej fáze ako na siedmy deň hospitalizácie (p < 0,01). Koncentrácie rastového hormónu pozitívne korelovali s koncentráciami troponínu T (p = 0,005) v perakútnej fáze AIM a negatívne s ejekčnou frakciou ľavej komory na siedmy deň hospitalizácie (p = 0,0018). Koncentrácie IGF-1 v perakútnej fáze pozitívne korelovali s ejekčnou frakciou na siedmy deň hospitalácie (p = 0,0005).

Záver: Na základe týchto údajov možno predpokladať, že stanovenie koncentrácií rastového hormónu a IGF-1 v perakútnej fáze AIM by mohlo prispieť k stratifikácii ďalšieho kardiovaskulárneho rizika pacientov po akútnom infarkte, skorej detekcii rizika poškodenia systolickej funkcie ľavej komory a prípadne aj v monitoringu liečby.

Kľúčové slová: rastový hormón; IGF-1; akútny infarkt myokardu; stratifikácia rizika

Uverejnené: May 1, 2012  Zobraziť citáciu