Oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti,
Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií

Cardiology Letters 2012, 21(4):295-307

Dlhodobá prognóza pacientov po prekonaní akútneho infarktu myokardu v rokoch 2006 - 2007 z okresu Bratislava V

Danková M1, Jurkovičová O1, Hricák V2, Kalužay J1, Remišová S1, Valkovičová T1, Ponťuch P1
1 IV. interná klinika LFUK a UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Bratislave
2 Oddelenia akútnej kardiológie, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb a.s. v Bratislave, Slovenská republika

Analyzovať klinické charakteristiky, liečbu, prognózu vzhľadom na prítomnosť rizikových faktorov u pacientov z okresu Bratislava V s diagnózou akútneho infarktu myokardu v rokoch 2006 - 2007 a a prežívanie týchto pacientov priemerne po 35 mesiacoch od prekonaného akútneho infarktu myokardu.

Pacienti a metódy: Zo zdravotnej dokumentácie sme retrospektívne analyzovali skupinu 155 pacientov z okresu Bratislava V, ktorí boli od januára 2006 do decembra 2007 hospitalizovaní na koronárnej jednotke IV. internej kliniky LFUK a UNB v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave a na Oddelení akútnej kardiológie Národného ústavu srdcových chorôb s diagnózou akútneho infarktu myokardu. Priemerne po 35 mesiacoch od prekonaného infarktu myokardu sme 121 žijúcich pacientov oslovili formou dotazníka, v ktorom sme sa zamerali na modifikáciu rizikových faktorov aterosklerózy samotným pacientom, subjektívne ťažkosti a aktuálnu liečbu. Súbor sme analyzovali štatistickým programom JMP 7. Distribúciu miery prežívania sme zisťovali Kaplanovou-Maierovou analýzou.

Výsledky: Z celkovo hospitalizovaných 155 pacientov s akútnym infarktom myokardu bolo 103 mužov a 52 žien. Priemerný vek v celom súbore bol 62,4 ± 12,5 rokov. V 89 (57,4 %) prípadoch išlo o infarkt myokardu s eleváciami segmentu ST (STEMI), 66 (42,6 %) bolo bez elevácií segmentu ST (NSTEMI). V skupine STEMI dominovali muži (74 %). Ženy so STEMI boli signifikantne staršie (p = 0,0006). U takmer 1/5 pacientov so STEMI sme zaznamenali súčasne výskyt artériovej hypertenzie, hyperlipidémie a aktívneho fajčenia. Výskyt artériovej hypertenzie bol častejší u žien (p = 0,009), zastúpenie hyperlipidémie bolo rovnaké u oboch pohlaví. Muži boli častejšie fajčiari (p = 0,0007). Takmer jednu štvrtinu pacientov so STEMI tvorili diabetici. Výskyt diabetu medzi pohlaviami však napriek vekovým rozdielom nebol štatisticky signifikantný. V skupine NSTEMI malo anamnézu artériovej hypertenzie 21 žien, čo predstavuje 91,3 % z celkového počtu žien s NSTEMI (p = 0,008). Zastúpenie mužov fajčiarov v skupine s NSTEMI bolo významne vyššie ako žien (48 % verzus 17 %, p = 0,008), i keď rozdiel nebol až taký výrazný ako pri STEMI. Selektívnu koronarografiu podstúpilo 77,5 % pacientov so STEMI a 42,4 % pacientov s NSTEMI. Prevažne išlo o jednocievne postihnutie (45,9 %), trojcievne postihnutie bolo významne častejšie v skupine NSTEMI než v skupine STEMI (39,3% verzus 5,8%, p <0,001). Perkutánna koronárna intervencia sa realizovala u 71,9 % pacientov so STEMI a 10,6 % pacientov s NSTEMI. Skóre GRACE pri prijatí jednoznačne súviselo s hospitalizačnou mortalitou (p < 0,001). Nemocničná letalita v celom súbore bola 10,9 %, nevýznamne vyššia u pacientov so STEMI (12,3 %) než s NSTEMI (9,1 %), pričom v skupine STEMI boli úmrtia signifikantne častejšie u osôb ženského pohlavia (p = 0,002). Pri dlhodobom sledovaní od prepustenia počas priemerne 35 mesiacov bola letalita v skupine NSTEMI významne vyššia ako v skupine STEMI (16,7 verzus 6,7 %, p < 0,05). Celkovo teda počas hospitalizácie a dlhodobého sledovania letalita v skupine STEMI činila 19,0 %, kým v skupine NSTEMI narástla na 25,8 % (p = 0,33). Hospitalizácia kvôli opakovanému infarktu myokardu po prepustení bola vyššia u pacientov s NSTEMI (p = 0,03). Potvrdili sme horšie prežívanie pre pacientov s NSTEMI (p = 0,011), významnejšie v skupine mužov (p = 0,017) - diabetikov a súčasne fajčiarov. Zo 121 žijúcich pacientov odpovedalo na dotazník 88 (72,7 %) respondentov. Aj napriek prekonanému infarktu myokardu aktívne fajčí takmer 27 % pacientov s jednoznačnou dominanciou mužského pohlavia (91,3 % z celkového počtu fajčiarov). Takmer 53 % pacientov zmenilo zloženie stravy, napriek tomu u 25 % z nich došlo k nárastu hmotnosti. Fyzická aktivita pred infarktom myokardu a po ňom bola porovnateľná. Až 63 % pacientov uviedlo výskyt ťažkostí charakteru dýchavice alebo bolestí na hrudníku.

Záver: V analyzovanom súbore sa farmakologická liečba pacientov s akútnym infarktom myokardu realizovala v súlade so všeobecne akceptovanými odporúčaniami. Okrem farmakoterapie je však z dlhodobého hľadiska nevyhnutná aj nefarmakologická modifikácia rizikových faktorov, ktorá u týchto pacientov nie je dostatočná. Mužská populácia po NSTEMI mala v našom súbore horšiu dlhodobú prognózu v porovnaní so ženami v rovnakej skupine. Podiel NSTEMI pacientov indikovaných na koronarografiu a PKI bol významne nízky.

Kľúčové slová: akútny infarkt myokardu; perkutánna koronárna intervencia; rizikové faktory akútneho infarktu myokardu; dlhodobá prognóza pacientov so STEMI a NSTEMI

Uverejnené: April 1, 2012  Zobraziť citáciu

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Danková M, Jurkovičová O, Hricák V, Kalužay J, Remišová S, Valkovičová T, Ponťuch P. Dlhodobá prognóza pacientov po prekonaní akútneho infarktu myokardu v rokoch 2006 - 2007 z okresu Bratislava V. Cardiology Letters. 2012;21(4):295-307.
Stiahnuť citáciu

Referencie

  1. WHO Report 2008, The 10 leading causes of death by broad income group (2008), Geneva, s. 310. http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs310/en/
  2. Birkhead JS, Walker L, Pearson M, et al. Improving care for patients with acute coronary syndromes: initial results from the National audit of myocardial infarction project. Heart 2004;90:10041009. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  3. Kovář F, Studenčan M, Hricák V, et al. Manažment pacientov s akútnym koronárnym syndrómom bez elevácií segmentov ST. Analýza údajov registra SLOVAKS z roku 2008. Cardiology sk 2010;19(3):181-191.
  4. Studenčan M, Hricák V, Kovář F, et al. Význam cielených organizačných opatrení pre implementáciu oficiálnych odporúčaní pre manažment pacientov so STEMI do klinickej praxe. Analýza výsledkov registra SLOVAKS 2007-2008. Cardiology sk 2010;19(1):57-69.
  5. Unal B, Crichley JA, Capewell S. Explaining the decline in coronary heart disease mortality in England and Wales between 1981 and 2000. Circulation 2004;109(9):1101-1107. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  6. Ford ES. Explaining the decrease in U. S. deaths from coronary disease, 1980-2000. N Engl J Med 2007;356(23):2388-2399. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  7. Kotseva K, Wood D, De Backer G, et al. Cardiovascular prevention guidelines in daily practice - a comparison of EUROASPIRE I, II and III surveys in eight European countries. Lancet 2009;373(9667):929-940. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  8. Wilson K, Gibson N, Wilson P, et al. Effect of smoking cessation on mortality after myocardial infarction - metaanalysis of cohort studies. Arch Intern Med 2000;160:939-944. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  9. Logue J, Walker JH, Colhoun M, et al. Do men develop type 2 diabetes at lower body mass indices than women? Diabetologia 2011;54:3003-3006. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  10. Geer EB, Shen W. Gender differences in insulin resistance, body composition, and energy balance. Gend Med 2009;6:60-75. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  11. Weitzman S, Wang C, Rosamond WD, et al. Is diabetes an independent risk factor for mortality after myocardial infarction? The ARIC Surveillence Study. Acta Diabetol 2004;41:77-83. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  12. Meisinger Ch, Heier M,von Scheidt W, et al. Gender-specific short and long-term mortality in diabetic versus nondiabetic patients with incident acute myocardial infarction in the reperfusion era (the MONICA/KORA myocardial infarction registry). Am J Cardiol 2010;106:1680-1684. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  13. Koek HL, de Briun A, Gast F, et al. Short and long/term prognosis after acute myocardial infarction in men versus women. Am J Cardiol 2006;98:993-999. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  14. Remišová S, Jurkovičová O, André I, et al. Liečba a včasná stratifikácia 342 pacientov s akútnym infarktom myokardu. Cardiol 2004;13(6):365-371.
  15. Studenčan M, Baráková A, Hlava P, et al. SLOVenský Register Akútnych Koronárnych Syndrómov - analýza údajov z roku 2007. Cardiol 2008;17(5):179-190.
  16. Madelzweig L, Batter A, Boyko V, et al. The second Euro Heart Survey on acute coronary syndromes:characteristics, treatment and outcome of patients with ACS in Europe and the Mediterranean Basin in 2004. Eur Heart J 2006;27:2285-2293. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  17. Widimský P, Wijns W, Fajadet J, et al. Reperfusion therapy for ST elevation acute myocardial infarction in Europe: description of the current situation in 30 countries. Eur Heart J 2010;31:943-957. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  18. Goldberg RJ, Samad NA, Yarzebski J, et al. Temporal trends in cardiogenic shock complicating acute myocardial infarction. N Engl J Med 1999;340:1162-1168. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  19. Goldberg RJ, Spencer FA, Gore JM, et al. Thirty-years (1975 to 2005) in the magnitude of, management of, and hospital death rates associated with cardiogenic shock in patients with acute myocardial infarction: a population based perspective. Circulation 2009;119:1211-1219. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  20. Rasoul S, Ottervangen JP, Dambrink JH, et al. Are patients with non-ST elevation myocardial infarction undertreated? BMC Cardiovasc Disord 2007;7:8 http://www.biomedcentral.com/1471-2261/7/8. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  21. Chan MY,Sun JL,Newby K, et al. Long-term mortality of patients undergoing cardiac catheterization for ST-elevation and non-ST-elevation myocardial infarction. Circulation 2009;189:3110-3117. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  22. Roe MT, Chen AY, Thomas L, et al. Predicting long-term mortality in older patients after non-ST-segment elevation myocardial infarction. Am Heart J 2011;162:875-883. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  23. Terkelsen CJ, Lassen JF, Norgaard BL, et al. Mortality rates in patients with ST elevation vs non ST elevation acute myocardial infarction: observation from an unselected cohort. Eur Heart J 2005;26:18-26. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  24. Allen LA, O´Donnell ChJ, Camargo C, et al. Comparison of long-term mortality across the spectrum of acute coronary syndromes. Am Heart J 2006;155:1065-1071. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  25. Griffith D, Hamilton K, Norrie J, et al. Early and late mortality after myocardial infarction in men and women: prospective observational study. Heart 2005;91:305-307. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  26. Antithrombotic Trialists (ATT) Collaboration. Aspirin in the primary and secondary prevention of vascular disease: collaborative meta-analysis of individual participant data from randomized trials. Lancet 2009;373:1849-1860. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  27. The CAPRICORN Investigators. Effect of carvedilol on outcome after myocardial infarction in patients with left ventricular dysfunction: the CAPRICORN randomized trial. Lancet 2001;357:1385-1390. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  28. Dagenais GR, Pogue J, Fox K, et al. Angiotensin converting enzyme inhibitors in stable vascular disease without left ventricular dysfunction or heart failure: a combined analysis of three trials. Lancet 2006;368:581-588. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  29. Cholesterol Treatment Trialists Collaborators. Efficacy and safety of cholesterol-lowering treatment: prospective meta-analysis of data from 90056 participants in 14 ramdomised trials of statins. Lancet 2005;366:1267-1278. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  30. Smith SC, Allen J, Blair SN, et al. AHA/ACC Guidelines for secondary prevention for patients with coronary and aother atherosclerotic vascular disease: 2006 Update: endorsed by the National Heart Blood and Lung Institute. Circulation 2006;113:2363-2372. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  31. Cannon CP, Braunwald E, McCabe CH, et al. Intensive versus moderate lipid lowering with statins after acute coronary syndromes. N Engl J Med 2004;350:1495-1504. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  32. Hamm CW, Bassand JP, Agewall S, et al. ESC guidelines for the management of acute coronary syndromes in patients presenting without persistent ST segment elevation. Eur Heart J 2011;32:2999-3054. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  33. Marchioli R, Marfisi RM, Carinci F, et al. Metaanalysis clinical trials, and transferability of research results into practice. The case of cholesterol - lowering interventions in the secondary prevention of coronary heart disease. Arch Intern Med 1996;156:1158-1172. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  34. Smith SC, Allen J, Blair SN. et al. AHA/ACC guidelines for secondary prevention for patients with coronary and other atherosclerotic vascular disease: 2006 update: endorsed by the national, heart, lung and blood institute. Circulation 2006;113:2363-2372. Prejsť k pôvodnému zdroju...
  35. Kaluzay J, Remisova S, Pontuch P. Management and two-year prognosis of patients with acute myocardial infarction in a community hospital toward the end of thrombolytic era. Bratisl Lek Listy 2006;107(1-2):34-39.
  36. Hricak V, Janota T, Murin J, et al. Statíny u pacientov s akútnym koronárnym syndrómom. Konsenzus pracovných skupín akútnej kardiológie SKS a ČKS pre indikáciu a dávkovanie statínov. Cardiology Lett. 2011;20:500-501.