Cardiology Letters 2012, 21(2):98-110

Profil tromboembolického rizika u pacientov s fibriláciou predsiení v ambulantnej praxi internistov a kardiológov na Slovensku: údaje z REgistra AtriáLnej FIBrilácie v reálnej praxi (REALFIB*)

Hatala R¹, Hlivák P¹, Urban L¹, Chroust K²

¹ Oddelenia arytmií a kardiostimulácie, Kardiologická klinika, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. a Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzita v Bratislave, Slovenská republika

² DSC Services, s.r.o., v Tišnově, Česká republika

Register REALFIB je prierezová multricentrická štúdia manažmentu chorých s fibriláciou predsiení (FP) v klinickej praxi v ambulanciách internistov a kardiológov v Slovenskej republike.

Cieľ: Hlavným cieľom predloženej analýzy vstupných údajov registra bolo zmapovať liečebné postupy používané v ambulantnej praxi v prevencii tromboembolických (TE) komplikácií, najmä náhlych cievnych mozgových príhod (NCMP). Súčasne bolo cieľom analýzy získať základné údaje o demografickom a klinickom profile chorých so všetkými formami FP v ambulantnej praxi na Slovensku.

Pacienti a metódy: Do registra bolo prospektívne a konzekutívne zaradených 1 032 chorých s FP z 51 vybraných ambulancií kardiológov a internistov z územia SR. Manažment pacienta, vrátane komplexnej medikamentóznej liečby bol plne v kompetencii ambulantného špecialistu. Údaje boli priebežne zaznamenávané do on-line elektronických formulárov a spracovávané centrálne na špecializovanom štatistickom pracovisku.

Výsledky: Priemerný vek pacientov bol 69,2 ± 9,4 rokov, v 52 % išlo o mužov, pri prvom postavení diagnózy FP bol 62,8 ± 9,5 rokov. Priemerná hodnota skóre CHADS2 pri vstupnej návšteve bola 2,3 ± 1,3. Zastúpenie jednotlivých foriem FP bolo nasledovné: 32 % paroxyzmálna FP, 21 % perzistujúca FP, 47 % permanentná FP, v 18 % išlo o prvýkrát diagnostikovanú FP. Dominantnou kardiovaskulárnou komorbiditou bola artériová hypertenzia (91 % pacientov), 44 % bolo liečených pre srdcové zlyhávanie a 21 % pacientov prekonalo v minulosti NCMP/TIA. V antitrombotickej liečbe sa u 67 % chorých využíval warfarín, 21 % dostávalo kyselinu acetylsalicylovú (KAS), 12 % tienopyridíny, 2 % sa trvalo podávali nízkomolekulové heparíny. TE rizikový profil pacientov liečených warfarínom sa štatisticky významne neodlišoval od chorých neliečených warfarínom (CHADS2 skóre 2,3 ± 1,3 versus 2,4 ± 1,5). Zastúpenie pacientov liečených warfarínom dosahovalo 45 % u pacientov s paroxyzmálnou FP, 73 % u pacientov s perzistujúcou FP a 78 % u pacientov s permanentnou FP. Podiel chorých indikovaných na podávanie warfarínu (CHADS2 skóre ≥ 2) bol porovnateľný v skupine neliečených warfarínom (66,4 %) ako v skupine na warfaríne (71,3 %). Podiel chorých s veľmi vysokým rizikom tromboembolizmu (CHADS2 skóre ≥ 4) bol v skupine pacientov bez warfarínu vyšší ako v skupine na warfaríne (23 % versus 16,8 %). Z 217 pacientov po NMCP/TIA dostávalo antikoagulačnú liečbu warfarínom 126 chorých (58 %). Na druhej strane z 311 pacientov s nízkym TE rizikom (skóre 0 - 1) užívalo warfarín 196 (58 %).

Záver: Pacienti s FP liečení v ambulantnej praxi na Slovenku majú vysoké kardiovaskulárne riziko s vedúcou komorbiditou artériovou hypertenziou. Liečba warfarínom sa využíva u asi 60 % chorých s FP bez zreteľa na ich riziko TE vyjadrené skórovacím systémom CHADS2. Prevencia TE komplikácií warfarínom ako kľúčovým liekom je najmä u vysoko rizikových chorých v reálnej praxi suboptimálna, čo môže odrážať: 1. nepriaznivé vnímanie profilu warfarínu s rizikami prevyšujúcimi terapeutický prínos a/alebo 2. nedostatočnú akceptáciu/penetráciu európskych (ESC) odporúčaní pre klinickú prax.

Kľúčové slová: fibrilácia predsiení; kardiovaskulárne riziko; tromboembolizmus; antitrombotická liečba; warfarín

Uverejnené: February 1, 2012  Zobraziť citáciu