Cardiology Letters 2011, 20(3):207-214

Nadhodnotenie vplyvu telesnej výšky pri klasifikácii krvného tlaku podľa Národného vzdelávacieho programu pre hypertenziu (NHBPEP)

Regecová V¹, Šimurka P², Kellerová E¹, Jurko A jr.³

¹ Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV v Bratislave

² Pediatrickej klinika FN v Trenčíne a 3Detská klinika JLF UK v Martine, Slovenská republika

Cieľ: Cieľom práce bolo analyzovať percentilovú distribúciu hodnôt krvného tlaku (TK) podľa telesnej výšky a veku osobitne u chlapcov a dievčat, ako aj poukázať na niektoré úskalia, ktoré vzhľadom na odlišnosti v dynamike rastu a vývinu detí prináša aplikácia kritérií 4. správy pracovnej skupiny pre hypertenziu u detí a adolescentov pri Národnom ústave zdravia v USA (NHBPEP). Zamerali sme sa aj na otázku, do akej miery môže byť distribúcia percentilových hodnôt TK a tým aj celá klasifikácia do kategórií prehypertenzie, respektíve hypertenzie ovplyvnená rôznym podielom zastúpenia obéznych jedincov, ktorých TK je v porovnaní s ostatnými významne vyšší.

Súbor a metodika: Analýza zahŕňa údaje 15 448 detí a adolescentov vo veku 11 a 17 rokov, ktoré boli vyšetrené v ambulanciách pre deti a dorast. Krvný tlak bol meraný ortuťovým tlakomerom trikrát pri jednej príležitosti, hodnotili sme priemer z 2. a 3. merania. Priemerné hodnoty TK sme porovnali v súboroch stratifikovaných vzhľadom na percentily (P) telesnej výšky, hmotnosti a P a indexu telesnej hmotnosti (BMI) podľa WHO 2001 pomocou dvojcestného testu ANOVA a regresnej analýzy. V každej vekovej skupine sme vypočítali hodnoty mediánov, 90. a 95. P pre podskupiny chlapcov (Ch) a dievčat (D), ktoré sme následne porovnali aj s príslušnými údajmi NHBPEP.

Výsledky: Regresná analýza u 11-ročných detí ukázala významný vzťah hodnôt TK k telesnej výške, R2 = 3,76 (Ch), R2 = 3,5 (D). U adolescentov sa tesnosť korelácie s výškou znížila na R2 = 1,3 (Ch), R2 = 0,9 (D). Multifaktorová regresná analýza potvrdila, že na hodnoty TK má dominantný vplyv telesná hmotnosť R2 = 9,0 (Ch), R2 = 7,2 (D) u 11-ročných a R2 = 5,2 (Ch), R2 = 4,2 (D) u 17-ročných adolescentov. Významne (p < 0,001) vyšší TK u obéznych jedincov posúval celú distribúciu hodnôt TK doprava. Preto sme pri stanovení P hodnôt TK vybrali do súboru stratifikovanom podľa telesnej výšky len probandov, ktorých BMI bolo v rozmedzí 5. - 95. P podľa kritérií WHO. Priemerné rozdiely medzi 11-ročnými deťmi na okrajoch distribúcie telesnej výšky (> 10 P a < 90. P) boli 6 mmHg (CH) a 5 mmHg (D), u 17-ročných adolescentov len 3 mmHg (Ch) a 2 mmHg (D). Stratifikácia hodnôt TK podľa telesnej výšky nepreukázala taký rovnomerný a strmý vzostup TK s telesnou výškou, aký sa prezentuje v tabuľkách NHBPEP, kde sa referenčné hodnoty pre nízkych a vysokých jedincov odlišujú v rámci tej istej vekovej skupiny až o 8 - 9 mmHg. Hodnoty TK na úrovni 50. P boli v našom súbore o niečo vyššie ako v tabuľkách NHBPEP, ale vysokí jedinci mali hodnoty 90. a 95. P o 2 mmHg, respektíve o 7 mmHg nižšie. Hranicu optimálneho systolického TK pre dospelých podľa ESH prekračovalo celkovo 52 % Ch a 30 % D vo veku 17 rokov.

Závery: Na základe analýzy rozsiahleho súboru SR sa ukázalo, že i) rozptyl hodnôt TK podľa telesnej výšky v rámci rovnakej vekovej skupiny nepresahuje 6 mmHg a v tomto rozmedzí by sa mali pohybovať aj hranice pre hypertenziu v príslušnom veku. ii) Limity pre normálne hodnoty TK by sa mali definovať podľa údajov detí s primeranou hmotnosťou, s individuálnym prihliadnutím na akceleráciu, respektíve oneskorenie rastu.

Kľúčové slová: krvný tlak; telesná výška; percentilové hodnoty; klasifikácia podľa NHBPEP

Uverejnené: March 1, 2011  Zobraziť citáciu