Oficiálny časopis Slovenskej kardiologickej spoločnosti,
Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a Slovenskej asociácie srdcových arytmií

Cardiology Letters 2024, 33(3):175-182

Postprandiálna hypotenzia - možný kardiovaskulárny rizikový faktor?

Peter Mitro
1. Kardiologická klinika UPJŠ LF a VÚSCH, a. s., Košice, Slovenská republika

Postprandiálna hypotenzia (PPH) je nadmerný pokles tlaku krvi po príjme potravy, ktorý môže viesť k vzniku klinických symptómov, ako sú slabosť, závraty, pády, prechodné ischemické ataky centrálneho nervového systému, angína pektoris alebo synkopa. PPH je definovaná ako zníženie systolického krvného tlaku (STK) o 20 mmHg alebo viac v priebehu dvoch hodín po jedle. PPH sa častejšie pozoruje u pacientov vyššieho veku najmä s pridruženou autonómnou poruchou (pacienti s diabetes mellitus, renálnou insuficienciou, Parkinsonovou chorobou), ale aj dlhotrvajúcou hypertenziou. Patogenetické mechanizmy PPH zahŕňajú zvýšený splanchnický pooling, poruchu sympatikového nervového systému, zníženú aktivitu baroreflexu po príjme potravy a neurohumorálne mechanizmy. Pozornosť sa v súčasnosti venuje najmä úlohe črevných peptidov pri vzniku PPH. Ovplyvnenie sekrécie črevných peptidov patrí k perspektívnym metódam liečby postprandiálnej hypotenzie. Tab. 1, Lit. 46, on-line full text (Free, PDF), www. cardiologyletters.sk

Kľúčové slová: postrandiálna hypotenzia; synkopa; črevné peptidy; somatostatín; glucagon-like peptid; glucose-dependent insulinotropic peptid

Uverejnené: March 1, 2024  Zobraziť citáciu

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Mitro P. Postprandiálna hypotenzia - možný kardiovaskulárny rizikový faktor? Cardiology Letters. 2024;33(3):175-182.
Share...
Stiahnuť citáciu
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Zobraziť celý článok

    Referencie

    1. Jansen RW and Lipsitz LA. Postprandial hypotension: epidemiology, pathophysiology, and clinical management. Ann Intern Med. 1995;122:286-295. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    2. Mathias CJ. Postprandial hypotension. Pathophysiological mechanisms and clinical implications in different disorders. Hypertension. 1991;18:694-704. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    3. Madden KM, Feldman B, and Meneilly GS. Blood pressure measurement and the prevalence of postprandial hypotension. Clin Invest Med. 2019;42:E39-E46. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    4. Puisieux F, Bulckaen H, Fauchais AL, Drumez S, Salomez-Granier F, and Dewailly P. Ambulatory blood pressure monitoring and postprandial hypotension in elderly persons with falls or syncopes. J Gerontol A Biol Sci Med Sci. 2000;55:M535-540. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    5. Lagro J, Laurenssen NC, Schalk BW, Schoon Y, Claassen JA, and Olde Rikkert MG. Diastolic blood pressure drop after standing as a clinical sign for increased mortality in older falls clinic patients. J Hypertens. 2012;30:1195-1202. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    6. Mitro P, Feterik K, Cverckova A, and Trejbal D. Occurrence and relevance of postprandial hypotension in patients with essential hypertension. Wien Klin Wochenschr. 1999;111:320-325.
    7. Masuo K, Mikami H, Habara N, and Ogihara T. Orthostatic and postprandial blood pressure reduction in patients with essential hypertension. Clin Exp Pharmacol Physiol. 1991;18:155-161. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    8. Jansen RW, Kelly-Gagnon MM, and Lipsitz LA. Intraindividual reproducibility of postprandial and orthostatic blood pressure changes in older nursing-home patients: relationship with chronic use of cardiovascular medications. J Am Geriatr Soc. 1996;44:383-389. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    9. Vaitkevicius PV, Esserwein DM, Maynard AK, O'Connor FC, and Fleg JL. Frequency and importance of postprandial blood pressure reduction in elderly nursing-home patients. Ann Intern Med. 1991;115:865-870. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    10. Aronow WS and Ahn C. Association of postprandial hypotension with incidence of falls, syncope, coronary events, stroke, and total mortality at 29-month follow-up in 499 older nursing home residents. J Am Geriatr Soc. 1997 45:1051-1053. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    11. Freeman R, Young J, Landsberg L, and Lipsitz L. The treatment of postprandial hypotension in autonomic failure with 3,4-DL-threo-dihydroxyphenylserine. Neurology. 1996 47:1414-1420. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    12. Madden KM, Feldman B, and Meneilly GS. Baroreflex function and postprandial hypotension in older adults. Clin Auton Res. 2021;31:273-280. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    13. Mitro P, Feterik K, Lenartova M, Cverckova A, Curmova A, Rybarova E, et al. Humoral mechanisms in the pathogenesis of postprandial hypotension in patients with essential hypertension. Wien Klin Wochenschr. 2001;113:424-432.
    14. Linnestad P, Guldvog I, and Schrumpf E. Effects of dopamine and dopamine antagonists on postprandial release of pancreatic polypeptide in dogs and in healthy volunteers. Scand J Gastroenterol. 1983;18:81-85. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    15. Vaz M, Turner A, Kingwell B, Chin J, Koff E, Cox H, et al. Postprandial sympatho-adrenal activity: its relation to metabolic and cardiovascular events and to changes in meal frequency. Clin Sci (Lond). 1995;89:349-357. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    16. Kuchel O. Differential catecholamine responses to protein intake in healthy and hypertensive subjects. Am J Physiol. 1998;275:R1164-1173. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    17. Mathias CJ, da Costa DF, McIntosh CM, Fosbraey P, Bannister R, Wood SM, et al. Differential blood pressure and hormonal effects after glucose and xylose ingestion in chronic autonomic failure. Clin Sci (Lond). 1989;77:85-92. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    18. Sasaki E, Kitaoka H, and Ohsawa N. Postprandial hypotension in patients with non-insulin-dependent diabetes mellitus. Diabetes Res Clin Pract. 1992;18:113-121. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    19. Jansen RW, Penterman BJ, van Lier HJ, and Hoefnagels WH. Blood pressure reduction after oral glucose loading and its relation to age, blood pressure and insulin. Am J Cardiol. 1987;60:1087-1091. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    20. Hoeldtke RD, Dworkin GE, Gaspar SR, Israel BC, and Boden G. Effect of the somatostatin analogue SMS-201-995 on the adrenergic response to glucose ingestion in patients with postprandial hypotension. Am J Med. 1989;86(6 Pt 1):673677. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    21. Borg MJ, Xie C, Rayner CK, Horowitz M, Jones KL, and Wu T. Potential for Gut Peptide-Based Therapy in Postprandial Hypotension. Nutrients. 2021;13:2826 Prejsť k pôvodnému zdroju...
    22. Wu T, Trahair LG, Bound MJ, Deacon CF, Horowitz M, Rayner CK, et al. Effects of sitagliptin on blood pressure and heart rate in response to intraduodenal glucose infusion in patients with Type 2 diabetes: a potential role for glucose-dependent insulinotropic polypeptide? Diabet Med. 2015;32:595-600. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    23. Gentilcore D, Meyer JH, Rayner CK, Horowitz M, and Jones KL. Gastric distension attenuates the hypotensive effect of intraduodenal glucose in healthy older subjects. Am J Physiol Regul Integr Comp Physiol. 2008;29: R472-477. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    24. Trahair LG, Horowitz M, and Jones KL. Postprandial hypotension is associated with more rapid gastric emptying in healthy older individuals. J Am Med Dir Assoc. 2015;16:521-523. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    25. Trahair LG, Horowitz M, Stevens JE, Feinle-Bisset C, Standfield S, Piscitelli D, et al. Effects of exogenous glucagon-like peptide-1 on blood pressure, heart rate, gastric emptying, mesenteric blood flow and glycaemic responses to oral glucose in older individuals with normal glucose tolerance or type 2 diabetes. Diabetologia. 2015;58:1769-1778. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    26. Briant LJB, Reinbothe TM, Spiliotis I, Miranda C, Rodriguez B, and Rorsman P. delta-cells and beta-cells are electrically coupled and regulate alpha-cell activity via somatostatin. J Physiol. 2018;596:197-215. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    27. Aronow WS and Ahn C. Postprandial hypotension in 499 elderly persons in a long-term health care facility. J Am Geriatr Soc. 1994;42:930-932. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    28. Fisher AA, Davis MW, Srikusalanukul W, and Budge MM. Postprandial hypotension predicts all-cause mortality in older, low-level care residents. J Am Geriatr Soc. 2005;53:1313-1320. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    29. Jang A. Postprandial Hypotension as a Risk Factor for the Development of New Cardiovascular Disease: A Prospective Cohort Study with 36 Month Follow-Up in Community-Dwelling Elderly People. J Clin Med. 2020;9:345. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    30. Tabara Y, Okada Y, Uetani E, Nagai T, Igase M, Kido T, et al. Postprandial hypotension as a risk marker for asymptomatic lacunar infarction. J Hypertens. 2014;32:1084-1090; discussion 1090. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    31. Jenkins DJA, Sahye-Pudaruth S, Khodabandehlou K, Liang F, Kasmani M, Wanyan J, et al. Systematic review and metaanalysis examining the relationship between postprandial hypotension, cardiovascular events, and all-cause mortality. Am J Clin Nutr. 2022;116:663-671. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    32. Shibao CA and Biaggioni I. Management of Orthostatic Hypotension, Postprandial Hypotension, and Supine Hypertension. Semin Neurol. 2020 40:515-522. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    33. Trahair LG, Horowitz M, and Jones KL. Postprandial hypotension: a systematic review. J Am Med Dir Assoc. 2014;15:394-409. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    34. Kuipers HM, Jansen RW, Peeters TL, and Hoefnagels WH. The influence of food temperature on postprandial blood pressure reduction and its relation to substance-P in healthy elderly subjects. J Am Geriatr Soc. 1991;39:181-184. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    35. Trahair LG, Rajendran S, Visvanathan R, Chapman M, Stadler D, Horowitz M, et al. Comparative effects of glucose and water drinks on blood pressure and cardiac function in older subjects with and without postprandial hypotension. Physiol Rep. 2017;5:e13341 Prejsť k pôvodnému zdroju...
    36. Furukawa K, Suzuki T, Ishiguro H, Morikawa H, Sonoda K, Iijima K, et al. Prevention of postprandial hypotension-related syncope by caffeine in a patient with long-standing diabetes mellitus. Endocr J. 2020;67:585-592. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    37. Wang B, Zhao J, Zhan Q, Wang R, Liu B, Zhou Y, et al. Acarbose for Postprandial Hypotension With Glucose Metabolism Disorders: A Systematic Review and Meta-Analysis. Front Cardiovasc Med. 2021;8:663635. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    38. Jansen RW, Peeters TL, Lenders JW, van Lier HJ, v't Laar A, and Hoefnagels WH. Somatostatin analog octreotide (SMS 201-995) prevents the decrease in blood pressure after oral glucose loading in the elderly. J Clin Endocrinol Metab. 1989;68:752-756. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    39. Ludwig D, Terai S, Bruning A, and Stange EF. Long-term haemodynamic effects of octreotide on postprandial splanchnic hyperemia in humans: a placebo-controlled echo-doppler study. Aliment Pharmacol Ther. 1999;13:1119-1129. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    40. Jones KL, Rigda RS, Buttfield MDM, Hatzinikolas S, Pham HT, Marathe CS, et al. Effects of lixisenatide on postprandial blood pressure, gastric emptying and glycaemia in healthy people and people with type 2 diabetes. Diabetes Obes Metab. 2019;21:1158-1167. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    41. Thazhath SS, Marathe CS, Wu T, Chang J, Khoo J, Kuo P, et al. The Glucagon-Like Peptide 1 Receptor Agonist Exenatide Inhibits Small Intestinal Motility, Flow, Transit, and Absorption of Glucose in Healthy Subjects and Patients With Type 2 Diabetes: A Randomized Controlled Trial. Diabetes. 2016;65:269-275. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    42. Horowitz M, Rayner CK, Marathe CS, Wu T, Umapathysivam M, and Jones KL. Response to Dahl et al.: Oral semaglutide improves postprandial glucose and lipid metabolism, and delays gastric emptying, in subjects with type 2 diabetes. Diabetes Obes Metab. 2021;23:2411-2413. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    43. Kraaijenhof J, Muskiet MHA, Tonneijck L, Ouwens DM, Kramer MHH, van Raalte DH, et al. Effects of dipeptidyl peptidase-4 inhibitor linagliptin versus sulphonylurea glimepiride on systemic haemodynamics in overweight patients with type 2 diabetes: A secondary analysis of an 8-week, randomized, controlled, double-blind trial. Diabetes Obes Metab. 2020;22:1847-1856. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    44. Wu T, Trahair LG, Little TJ, Bound MJ, Zhang X, Wu H, et al. Effects of Vildagliptin and Metformin on Blood Pressure and Heart Rate Responses to Small Intestinal Glucose in Type 2 Diabetes. Diabetes Care. 2017;40:702-705. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    45. Stevens JE, Buttfield M, Wu T, Hatzinikolas S, Pham H, Lange K, et al. Effects of sitagliptin on gastric emptying of, and the glycaemic and blood pressure responses to, a carbohydrate meal in type 2 diabetes. Diabetes Obes Metab. 2020;2: 5158. Prejsť k pôvodnému zdroju...
    46. Awosika A, Adabanya U, Millis RM, Omole AE, and Moon JH. Postprandial Hypotension: An Underreported Silent Killer in the Aged. Cureus. 2023;1:e35411. Prejsť k pôvodnému zdroju...

    Späť na obsah