Cardiology Letters 2017, 26(2):69-82

Indikujeme adekvátne invazívnu diagnostiku u pacientov s NSTE-AKS? Analýza výsledkov registra SLOVAKS-2 z roku 2015

Kovář F¹, Studenčan M², Alberty R³, Hricák V⁴, Kurray P⁵, Kamenský G⁶, Šimková I⁴, Hatala R⁴

¹ I. Interná klinika Univerzitnej nemocnice v Martine

² Kardiocentrum FNsP J. A. Reimana v Prešove

³ Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

⁴ Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave

⁵ Kardiocentrum s.r.o. v Nitre

⁶ V. interná klinika Univerzitnej nemocnice v Bratislave, Slovenská republika

Úvod: Zberu údajov od pacientov s akútnym koronárnym syndrómom bez elevácií segmentov ST (NSTE-AKS) sa venuje v Slovenskej republike register SLOVAKS, ktorý komplexne vyhodnocuje aj manažment NSTE-AKS.

Cieľ: Rozbor a vyhodnotenie údajov od hospitalizovaných pacientov s NSTE-AKS, posúdenie neinvazívneho a invazívneho manažmentu vzhľadom na odborné odporúčania.

Metodika: Zber údajov formou elektronických nahlásení od pacientov hospitalizovaných s NSTE-AKS počas dvoch mesiacov (február a marec) 2015. Hodnotené boli vybrané anamnestické ukazovatele, rizikový profil, komplexná farmakologická liečba, indikácia na invazívnu diagnostiku a následná revaskularizácia koronárneho riečiska. Rozbor bol vykonaný tak v celom súbore NSTE-AKS, ako aj so zameraním na pohlavie a prítomnosť diabetes mellitus. Výsledky boli porovnané s údajmi z registrov SLOVAKS 2007 a 2008 a SLOVAKS-2 z roku 2011.

Výsledky: Analyzované boli údaje od 1 123 pacientov s NSTE-AKS, 682 mužov (priemerný vek 65,4 ± 10,9 roka) a 441 žien (priemerný vek 70,9 ± 10,2 roka). Pre nestabilnú angínu pektoris (NAP) bolo hospitalizovaných 502 a pre infarkt myokardu bez elevácií segmentov ST (NSTEMI) 621 pacientov. U pacientov tak s NAP, ako aj NSTEMI bol vysoký výskyt hypertenzie (88,8 %, respektíve 87,1 %), diabetes mellitus (31,3 %, respektíve 38,6 %) a hyperlipoproteinémie (68,7 %, respektíve 63,9 %). Vysoký podiel chorých (80 - 90 %) bol liečený odporúčanou komplexnou farmakoterapiou (duálna protidoštičková a parenterálna antikoagulačná liečba, statíny, betablokátory, ACE inhibítory/sartany). Na invazívnu diagnostiku bolo indikovaných 67,7 % pacientov v skupine NAP a 62,0 % pri NSTEMI. Následná intervenčná liečba sa realizovala u 37,8 % pacientov s NAP a 33,8 % s NSTEMI. Kardiochirurgickú revaskularizáciu podstúpilo 5,0 % pacientov s NAP a 8,4 % s NSTEMI. Ďalších 7,0 % pri NAP a 5,2 % pri NSTEMI bolo plánovaných na by-passový výkon elektívne. Z kardiocentier bolo hlásených 64,4 % pacientov s NSTE-AKS (z ktorých 55,3 % podstúpilo intervenčnú liečbu). Nemocničná mortalita pacientov s NSTE-AKS bola 3,6 %, z toho v skupine NAP 0,4 % a NSTEMI 6,25 %. U pacientov s NSTEMI manažovanými invazívne bola nemocničná mortalita 1 %.

Záver: Výsledky registra SLOVAKS-2 z roku 2015 dokumentovali vzhľadom na odporúčania kvalitnú komplexnú farmakoterapiu NSTE-AKS. Nižší podiel pacientov s NSTE-AKS hospitalizovaných v kardiocentrách mal vplyv na indikáciu invazívnej diagnostiky a následnej koronárnej revaskularizácie.

Kľúčové slová: SLOVAKS; register akútnych koronárnych syndrómov; NAP/NSTEMI; medikamentózna terapia; invazívna diagnostika clinical practice profile, anamnestic data, complex pharmacological treatment,

Uverejnené: February 1, 2017  Zobraziť citáciu