Cardiology Letters 2015, 24(4):251-256

Ambulantné monitorovanie krvného tlaku vo vzťahu k bežným denným aktivitám

Regecová V, Kellerová E

Ústav normálnej a patologickej fyziológie, Slovenská akadémia vied, Bratislava, Slovenská republika

Cieľ: Cieľom štúdie bolo kvantifikovať vplyv rôznych faktorov každodenného života detí, adolescentov a mladých dospelých, ktoré môžu modifikovať priebeh 24-hodinového profilu krvného tlaku (TK), klasifikáciu hypertenzie aj kritérium nočného poklesu TK.

Súbor a metodika: U 98 pacientov, vo veku 10 - 24 rokov, ktorým boli v kardiologických ambulanciách opakovane zistené vysoké hodnoty TK, sme hodnotili záznamy oscilometrického (SUN-TECH) ambulantného monitorovania TK (AMTK) pri každodenných podmienkach s vylúčením nadmernej fyzickej námahy. Reaktívne zmeny TK pri rôznych aktivitách zaznamenaných v pacientských denníkoch sme hodnotili ako prírastky voči minimálnemu dvojhodinovému priemeru tlakov bdelej časti dňa. Priemerné denné a nočné hodnoty TK, ako aj diurnálny index (DI) sme stanovili individuálne vzhľadom na skutočný čas spánku a porovnali sme ich s automatickým nastavením. V laboratórnych podmienkach sme oscilometricky merali TK v pokoji a počas testu mentálnej aritmetiky.

Výsledky: Na základe ABPM a klasifikácie ESH sme v súbore určili podiely hypertenzie (HT) - 28,6 %, hypertenzie bieleho plášťa (BPHT) - 11,2 %, maskovanej hypertenzie (MHT) - 13,3 %, vysokého normálneho TK (preHT) - 35 % a normotenzie - 12,2 %). Okrem MHT a normotonikov bola vo všetkých podskupinách vysoká prevalencia obezity (22,2 %), alebo nadmernej hmotnosti (20,4 %). Metóda automatického nastavenia nočnej doby vyhodnotila 44,8 % pacientov ako non-dipperov. Z diárov vyplynul u 66 pacientov posun reálneho času spánku o 1 až 5 hodín, čo značne znížilo počet non-dipperov na 26,6 %. Reaktivita na bežné denné aktivity významne ovplyvňuje hladinu a variabilitu TK v bdelej časti dňa.

Závery: Z výsledkov vyplýva, že AMTK spolu s detailne vedeným denníkom umožňuje získať informácie o reaktívnych zmenách TK v priebehu aktivít, ktoré pacient počas monitorovania vykonával. V našom súbore sme zistili, že pozeranie televízie štatisticky významne zvyšovalo systolický TK (v priemere o 12 mmHg), podobne ako aktívne štúdium probandov. Sledovanie televízie treba vylúčiť zo súboru aktivít, ktoré sa považujú za relaxačné. Získané výsledky možno využiť aj ako argumenty pre zmenu životného štýlu.

Kľúčové slová: ambulantné monitorovanie TK; reaktivita TK; non-dipping; maskovaná hypertenzia hypertenzia bieleho plášťa

Uverejnené: April 1, 2015  Zobraziť citáciu